Pár stupňov, ktoré dokážu zmeniť celú budovu
Schodisko je výborným testom architektúry. Môže pôsobiť majestátne ako umelecké dielo, vytvoriť nezabudnuteľný priestorový zážitok alebo slúžiť ako strohá a rýchla cesta von.
Funkčnosť je prvoradá. A zo všetkých funkčných kritérií je na prvom mieste bezpečnosť.
Ak nevychádza krok a madlo slúži hlavne estetike, strácame istotu. Stačí jeden stupeň vyšší o centimeter a špička zachytí o hranu. Mozog si totiž rytmus zapamätá po prvých krokoch a potom ho už neoveruje. Ak svetlo vytvára ostré tiene, hrany stupňov splývajú s podkladom a nevieme správne prečítať hĺbku. Obľúbený LED pásik v podstupnici osvetlí zvislú plochu, nástupnicu nechá v tieni a pri zostupe oslňuje. A takých omylov je oveľa viac. Pochybujeme o každom ďalšom kroku. Je to proste adrenalín, atmosféra odišla.
Schodiská však majú rôzne úlohy.
Po niektorých sa vlastne ani nechodí, po nich sa prichádza. Sú v prvom rade architektonickým gestom, reprezentáciou a scénou. Ako v neobarokovej vile Gawrońskich vo Varšave.

Iné sú súčasťou väčšej priestorovej drámy. Schodisko vinúce sa popri špirálovej rampe pre autá v modernistickej Astoria garáži vo Viedni som zažila počas prvej Astoria Artshow. Vertikálny pohyb tu bol súčasťou architektonickej choreografie.

A potom sú schodiská s celkom praktickou spoločenskou funkciou. Vytvárajú priestor na stretnutia ľudí, ktorí si inak posielajú e-maily do vedľajšej miestnosti. Presne tak pôsobí aj schodisko v budove Innovatrics v Bratislave.

Dobre navrhnuté schodisko podporuje každodenný pohyb. Ak prináša do priestoru denné svetlo, ľudia po ňom siahnu dobrovoľne. Spontánne stretnutia, krátke rozhovory a neplánované interakcie sa tam dejú nepretržite. Môže tak byť jedným z najpríťažlivejších a najkontaktnejších miest v budove.
Celkom slušná pridaná hodnota na pár stupňoch medzi podlažiami.
Je čas na renesanciu dobrého návrhu schodísk.
