Mesiac: september 2025

Talent nepozná hranice

Napísal Martina Uhrinova dňa 25. septembra 2025. Publikované v Blogy, Články

Keď sa v Intebold Awards objaví interiér od Juraja Hubinského, málokedy ostane len v poli účastníkov. Shortlist má prakticky v cene registrácie. A nie raz z toho bola aj výhra. Tento rok poslal dva interiéry. Oba sa dostali medzi top 12 podľa odbornej poroty. K tomu čerstvá nominácia na CE ZA AR. Jeseň bude napínavá. Držím mu palce.

Juraja poznám vyše dekády a stále presne neviem, kam ho zaradiť. Medzi architektov? Alebo medzi umelcov s repertoárom širším než playlist na Spotify?

Tvorca, čo rozmýšľa obrazom

🎭 kedysi vystupoval so zábavnými skečmi a vydal knižku karikatúr
🎧 občas DJ-uje, s jasnou chuťou na elektronik
🎨 robil graffiti, street-art aj nástenné maľby
🗿 sochárči, hrá sa s produktovým dizajnom, stále maľuje a vystavuje
🏰 a áno – živí sa navrhovaním interiérov a architektúry

Jeho obrazy sú explóziou farieb, plôch a línií. Detaily v nich objavujem stále nanovo – a mám na to doma aj fyzický dôkaz v predsieni. Architektúra interiérov, ktorú tvorí, má s jeho maľbou veľa spoločného. Aj keď kontrast je zreteľný. Má jasný leitmotív. Často je monumentálna a nepriehľadnuteľná. Vyniká silnou vizuálnou identitou, dôrazom na remeselný detail, rovnováhou a výraznou emóciou.

Viac umelec než architekt

Pre mňa je viac umelec než architekt. Občas v interiéroch zabudne na svetlo, akustiku alebo navrhne detail, o ktorý sa treba starať viac, než by bolo nutné. Ale nech. Prepáčim mu to.

foto – Matej Hakár
autor – Juraj Hubinský, spoluautorka – Kornélia Lincéniová
projekt – Buny pekáreň

Školská jedáleň a vzťahy

Napísal Martina Uhrinova dňa 18. septembra 2025. Publikované v Blogy, Články

Čo má spoločné obed v školskej jedálni a vzťah medzi učiteľmi a deťmi? Viac, než si myslíme. Na Slovensku posielame deti denne do priestorov, ktoré sú akusticky na úrovni autobusovej stanice a vizuálne uviazli v 90. rokoch. Tvrdé povrchy, neónové svetlá, nábytok bez mierky, bez rešpektu k veku či telu dieťaťa.

Hluk je taký, že učiteľov bolí hlava a deti sa prekrikujú. A potom sa čudujeme, že aj obed je stres, nie chvíľa oddychu. V podstate takto systematicky sabotujeme medziľudské vzťahy. Namiesto dialógu trénujeme súťaž v hlasitosti.

Jedáleň nie je len o jedle

Školská jedáleň nie je len o tom, aby sa deti najedli. Je to jediný priestor, kde sa denne stretáva celá komunita školy – učitelia, žiaci aj ostatný personál. Obed je spoločenská udalosť. Tak to učím aj svoje deti. A keď prostredie kričí viac než oni sami, kvalita vzťahov zákonite trpí.

Aj školská jedáleň sa dá navrhnúť ako miesto, ktoré:

✔️ rešpektuje akustiku a zrozumiteľnosť slova,
✔️ využíva farbu ako nástroj psychickej pohody,
✔️ premyslene oddeľuje funkčné zóny,
✔️ a pritom šetrí energiu aj nervy.

Všetkým.

Zelená tu nie je len farbou steny. Je symbolom zdravia, sústredenia a mladej generácie, ktorej dlžíme viac než lacné linoleum a plastové stoličky rovnaké pre prvákov aj deviatakov.

Priestor, kde sa budujú vzťahy

Takže áno – aj jedáleň môže byť miestom, kde sa buduje dôvera, rešpekt a vzťahy. Ale iba vtedy, keď jej dáme šancu prestať vyzerať a znieť ako skúšobňa motorových píl. Možno je načase prestať sa pýtať len to, čo varíme deťom, a začať sa pýtať aj, v čom ich nechávame jesť.

foto – Matej Hakár
autori – Ján Kolpaský, Katarína Nagyova, Maximilián Cvengroš – InaAs s.r.o.
projekt – Rekonštrukcia jedálne ZŠ Tbiliská

Byt, ktorý si pýta pozornosť

Napísal Martina Uhrinova dňa 11. septembra 2025. Publikované v Blogy, Články

Tento byt má šarm, ktorý sa nedá len tak odignorovať. Svetlo prichádza z troch strán, každé okno rámuje iný obraz – zelené dvory, tichú uličku či scenériu Legiodomov. Farebnosť je premyslená: žltá knižnica pôsobí ako vitamín D pre dušu, dubové parkety spájajú byt s jeho históriou. Priznaný betón, tehla a brúsené panely dodávajú interiéru vrstvy času a nepredstieranú pravosť. Áno, esteticky je to veľmi pôsobivé. Aj architektonické.

Keď obdiv nestačí

Asi si to tento interiér zlízne aj za všetkých ostatných – obdivovaných a s nadšením napodobňovaných. Nie všetko je však pre každého. V interiéri totiž trávime 90 % svojho času. A vtedy znášame nielen pozitíva, ale aj negatíva dizajnu. Tie nás ovplyvňujú psychicky aj fyzicky.

Jedným z nich je svetlo. Ani orientácia na tri strany nestačí. Žiadny svetelný špecialista, ktorý sa zaoberá zdravím, by tu veľa radosti nenašiel. Kuchynské svetlo je skôr akcentové. Reflektory a bodovky patria na nasvietenie obrazu či knižnice, nie na každodenný život.

V kúpeľni pri zrkadle je to podobné. Na líčenie či holenie potrebujeme rovnomerné osvetlenie tváre bez ostrých tieňov. Excentricky osadené svietidlo môže pôsobiť ako šikmý divadelný reflektor. Glamour? Asi nie.

Vizuálne však všetko hrá. Kúpeľňa pôsobí čisto, bez detailov. No v skutočnosti ich má nespočet. Každá špára je detail. A ten detail je časom problém. Údržba. Kto má v sprche malý formát dlažby, ten vie svoje. Hej, je to efektné. Ale praktické? Človek sa stane dennodenným otrokom svojich podláh a stien. Biele odtiene sú extra nevďačné.

Ideálny môže byť

Estetika aj atmosféra interiéru sú fajn a na krátkodobý pobyt by bol byt úplne dokonalý. Airbnb hostia by ho zbožňovali – vizuálna hra materiálov a farieb, pocit autenticity, fotogenické zákutia. Ale na každodenné bývanie, to by bolo najlepšie spýtať sa samotného užívateľa.

foto – Isonative
autori – Patrik Kuva – ROAR architekti, Tatiana Kuva – Diagram Studio
projekt – Int Suna

Vyhlásenie nezávislosti od vyzúvania

Napísal Martina Uhrinova dňa 4. septembra 2025. Publikované v Blogy, Články

Som rebelka v topánkach vo svojej domácnosti. To je moje malé kontroverzné priznanie. Čítate správne. Som tá nebezpečná hostiteľka, ktorá vás nenechá trpieť na prahu s papučami v ruke.

Čo odhaľujú štúdie a výskumy

Podľa výskumov nesie podrážka topánky priemerne až 421 000 baktérií, ktoré sa dokážu na čisté povrchy prenášať účinnejšie než z toalety. Niektoré štúdie dokonca odhalili na podrážkach vážne patogény, napríklad Clostridium difficile – v prostrediach mimo nemocníc sa objavil až u 40 % vzoriek. A ešte desivejší je výskum na University of Arizona, ktorý zistil, že 96 % topánok obsahuje fekálne baktérie a 27 % dokonca E. coli.

Hygienická hypotéza tvrdí, že skorý kontakt dieťaťa s rôznymi mikróbmi je kľúčový pre správny vývoj imunitného systému. Výskumy to potvrdzujú. Napríklad medzi komunitou Amišov sa zistilo, že deti vyrastajúce v prostredí bohatom na mikroorganizmy majú mimoriadne nízky výskyt alergií či astmy, len približne 7 % oproti viac ako 50 % v bežnej populácii.

Imunitný systém našej domácnosti

Mám doma dvoch malých školákov, koberce v každej miestnosti, žiadne vyzúvanie. Výsledok minulý rok? Syn vymeškal tri dni školy, dcéra jeden deň (a to len preto, že rodičia mali Intebold Festival). Žiadne chrípky, žiadne návštevy lekárov. Náhoda? Nemyslím si.

Takže áno. Ak ku nám domov nosím mikróby, vlastne trénujem rodinný imunitný systém. Som osobná trénerka pre naše protilátky. Nie som komorníčka svojej podlahy. Nie som topánková inšpektorka. Naša obývačka nie je operačná sála. Je to priestor, kde sa žije – nedokonalo, slobodne a hlavne pohostinne.

Rešpekt k druhým

Na obhliadkach interiérov pre Intebold Awards rozdávam porotcom návleky, ak ich nezabudnem kúpiť. Rešpektujem, že každý má hranicu hygieny inde. Som tolerantná rebelka.

Otázka znie – kto tu vlastne velí? Ja svojmu bytu alebo on mne? Radšej sa priatelím s baktériami z topánok, než by som sa stala otrokyňou vlastnej čistoty. Moja domácnosť je demokratická zóna pre všetky druhy obutia. Keď prídem k vám, rešpektujem vaše pravidlá, ak chcete, vyzujem sa. Ale keď prídete ku nám, rešpektujem vaše pohodlie. Lebo skutočná pohostinnosť začína tam, kde nekončí rešpekt k pohodliu hostí.

A viete čo? Napriek tomu sú naše koberce v bledých odtieňoch stále v pohode. Máme štyri rôzne typy vysávačov a mop. S nimi sa najviac kamaráti môj partner Milan – deľba práce funguje, a nikto sa nesťažuje.

titulná foto – Tomáš Benedikovič