Mesiac: august 2025

Kde v kuchyni naozaj trávime väčšinu času?

Napísal Martina Uhrinova dňa 14. augusta 2025. Publikované v Články 4 komentáre na Kde v kuchyni naozaj trávime väčšinu času?

Kuchyňa je často srdcom rodiny. A kuchynské ostrovy? Pre mnohých láska na prvý pohľad. Počas života som sa veľa sťahovala a vystriedala rôzne podnájmy aj vlastné bývanie s Milanom. Za tie roky som „otestovala“ 18 kuchýň na rôznych koncoch sveta (a to nerátam tie dovolenkové). Každá z nich ma niečo naučila. A viem jedno – navrhnúť dobrú kuchyňu podľa potrieb užívateľa je kumšt.

foto – Australian Interior Design Awards

Kuchynské ostrovy v bytoch

Pred pár dňami ma inšpiroval návrh kuchyne od architekta Peter Fritsch. Krásny. Nie som veľký fanúšik slovenských kuchynských ostrovov, ale ten jeho ma pozitívne prekvapil. V našom byte jeden ostrov zostal iba na papieri pôdorysu od developera. Viem si predstaviť dokonalý návrh, ale asi nie v petržalskom byte.

Varím veľa. A skúsenosť z tých 18 kuchýň mi potvrdila:
Väčšina času pri príprave jedla sa neodohráva pri hrnci, ale na pracovnej ploche a pri dreze.
🔪 Príprava surovín (umývanie, čistenie, krájanie, miešanie, ochucovanie): cca 60 % času
🎛️ Státie pri sporáku a miešanie: cca 25 % času
🥗 Upratovanie, hľadanie surovín, servírovanie: cca 15 % času

Život na ostrove

Podľa vedeckých štúdií by drez a prípravná plocha nemali byť od seba ďalej ako jeden meter – inak rastie riziko krížovej kontaminácie (najmä pri manipulácii so surovým mäsom). Drez by mal byť prirodzenou súčasťou prípravnej zóny. A ak je na ostrove, umožňuje, aby sa do varenia zapojilo viac ľudí a spoločný čas sa trávil práve tam. Ostrov s drezom je aj spoločenský bod – bezpečné miesto na sedenie a rozhovory. Lebo 60+ % času stráveného pri príprave večere nemusíte pozerať do steny, ale na ľudí, ktorých máte radi. Alebo na výhľad z okna.

Ten Petrov návrh ostrova síce nemá drez, ale vytvára samostatnú, multifunkčnú a plnohodnotnú zónu bez obmedzení.

Austrália, ktorú milujem pre jej neformálnosť, rovnosť a dizajn adaptovaný na miestne podmienky, je v tomto veľmi inšpiratívna. Popri surfovaní a cestovaní zbožňujú varenie, a kuchynské ostrovy sú u nich takmer národný šport. Teda okrem barbie 😉 (BBQ). A preto argument, že varná doska na kuchynskom ostrove podporí spoločenský život, obvykle používajú len tí, čo nevaria, alebo tí, čo k nej prídu s hrdosťou len v momente, keď treba teatrálne otočiť steak. Kľúčové je však vždy, aby kuchyňa spĺňala potreby svojich užívateľov.

Interiéry a architektúra v dizajnérskom tábore

Napísal Martina Uhrinova dňa 14. augusta 2025. Publikované v Články 1 komentár na Interiéry a architektúra v dizajnérskom tábore

Týždeň, kde sa mobily používajú menej než tavná pištoľ.

Kým sme vlastné deti strategicky odložili k starým rodičom, strávili sme týždeň s cudzími. Dobrovoľne. Na dizajnérsko-architektonickom tábore Intebold Kids.

Všetko je povolené

A podľa mňa – najlepší ročník ever. Účastníci si úplne sadli, vek 11+ tomu dal šťavu a od začiatku sme nastavili jasné pravidlá: sloboda, rešpekt, inšpirácia. Mobily, hudba, šantenie, ničnerobenie, chodenie do Billy – všetko povolené. Dychovku som zakázala, ale inak sú povolené aj pesničky, ktoré mi lezú na nervy. Hovorili sme o tom, ako architektúra a dizajn ovplyvňuje zdravie, bezpečnosť a pohodlie, čo má ponúknuť kvalitné mesto a ako mestotvorba dokáže zlepšiť život ľudí aj zvierat.

Na tábore sme merali, strihali, lepili, rezali, maľovali, vyrábali a aj piekli.

A áno, riešili sme aj, čo musí mať dobrá kaviareň (keď už káva platí účty väčšine z nich) a ako by mala vyzerať ideálna detská izba.

Jedno z dievčat to zhrnulo takto: „Nepáčia sa mi športové tábory, tam sa stále skupinkujeme. Tu sme boli všetky kamarátky a pomáhali sme si.“

Bilancia týždňa

● 33 % účastníčok sa vrátilo z minulého roka
● 0 účastníkov – chlapcov
● 11 modelov interiérov (9 detských izieb, 1 pekáreň, 1 kaviareň)
● 11 obhajob prác, 10 moodboardov, 3 modely inteligentných miest
● 10 ks čerstvo upečených mini pečív do modelu pekárne
● 3 prototypy lámp 1:1 z recyklovaných materiálov
● zopár drobných popálenín z tavnej pištole a rezačky polystyrénu
● 98 hlasov verejnosti na ulici za najlepší dizajn lampy
● 3 melóny, 2 kg jabĺk, 10 koláčov, 3 vianočky, veľa obedov a nepočítané sladkosti z Billy
● 35 ľudí na záverečnej vernisáži
● 4 bonboniéry po vernisáži 🙏
● táborový časopis REPORT Intebold Kids 2025

Navštívili sme showroom ROOMFACTORY, pozreli sa na prácu ateliéru Gresling s architektom Martinom Bujnom a skončili v kanceláriách CAPEXUS SK s Michalom Kolesárom a Agátou Udvardiovou, odkiaľ niektoré dievčatá odmietali odísť. Vraj to chcú mať doma presne takto.

Na návšteve v Roomfactory s architektom Martinom Bujnom z ateliéru Gresling.

Všetky modely, skice, moodboardy a prototypy si účastníčky zobrali domov. Zvyšné materiály sme uskladnili a použijeme neskôr. Odpad bol minimálny a separovaný. Na rok 2026 už máme 4 rezervácie a vek zvyšujeme na 10+, lebo to funguje dokonale.

Aj vďaka miestu, úžasne inšpiratívnemu ateliéru Kreatura House plného diel autorov ako Ivana Šáteková, Andrej Dúbravský či Erik Šille. A ak sa uvidíme na jesennom Intebold Festivale, berieme so sebou aj rezačku a tavné pištole. Očakávame drobné zranenia, ale s iskrami v očiach.

Projekt podporil Fond na podporu umenia.

Osobné obhliadky interiérov

Napísal Martina Uhrinova dňa 13. augusta 2025. Publikované v Články Žiadne komentáre na Osobné obhliadky interiérov

Ak by som si mala vybrať jediného finalistu na osobnú obhliadku s porotou Intebold Awards z kategórie Bývanie v roku 2025, bol by to tento byt. Priznávam, som zaujato-nadšená. Poznám tvorbu What Architects. a ich interiéry ma zakaždým presvedčia.

Mala som príležitosť zažiť niektoré ich priestory naživo – s autorským výkladom. A to je zásadné. Vidieť interiér naživo je úplne iná skúsenosť než hodnotiť ho z fotiek. Genius loci sa cez obrazovku jednoducho neprenesie.

– Vrstvenie emócií, haptiky a svetla
– Každý detail má svoj dôvod
– Atmosféra, ktorá nevznikla náhodou
– Precízne remeslo, ktoré je cítiť pod prstami

Strešný byt, autori – What Architects., foto – Matej Hakár

Malé gestá majú zmysel

Inšpiruje ma ich citlivý, no zároveň inovatívny prístup ku každému projektu osobitne. Napríklad aj také jednoduché, no inkluzívne gesto, ako je osadenie vypínačov o 20 cm nižšie, aby boli dostupné pre všetkých členov domácnosti. To je premýšľanie dopredu.

Jediné, čo mi v tomto konkrétnom interiéri na fotkách chýba, je umenie. Nemyslím tým umenie vytvoriť výborný priestor (to je pre What Architects. akosi prirodzené), ale umelecké dielo ako vizuálny akcent, ktoré by pridalo ďalšiu vrstvu významu.

Priestor, ktorý slúži ľuďom, si zaslúži byť vnímaný telom, svetlom aj tichom – nielen pixelmi. Preto je dôležité interiéry pri hodnotení vidieť, ale najmä zažiť.

Intebold Awards 2025
Strešný byt
autori – Ondrej Kurek, Tomáš Krištek, spoluautorky – Mária Vaňurová, Mária Šebová – What Architects.
foto – Matej Hakár

Intebold Awards: Kvalita vzniká z dialógu

Napísal Martina Uhrinova dňa 12. augusta 2025. Publikované v Články Žiadne komentáre na Intebold Awards: Kvalita vzniká z dialógu

Keď sme zakladali súťaž Intebold Awards, nesnívalo sa nám o billboardoch ani PR kampaniach. Snívalo sa nám o kvalite. S rešpektom, entuziazmom a odhodlaním sme si sadli viackrát za stôl s architektmi, dizajnérmi, univerzitami, profesijnými komorami, aj odbornými platformami. Rozprávali sme sa o koncepte, pravidlách, udržateľnosti, aj o tom, čím takáto súťaž vlastne má a nemá byť.

Je to výzva

A keď sme si tie rozhovory odžili, pustili sme sa do práce. Súťaž realizujeme s Milanom šiesty rok. Snažíme sa poctivo, niekedy trochu chaoticky, ale s vášňou a presvedčením, že to má zmysel. Intebold Awards totiž nie je súťaž pekných obrázkov. Je to výzva na rozhovor o tom, čo interiér znamená pre človeka. A čo znamená kvalita v priestore, kde žijeme, tvoríme, pracujeme a niekedy sa snažíme myslieť.

Aj preto máme študentskú kategóriu.

A to, že ju máme, je vlastne malý zázrak. Taký, ktorý by si zaslúžil samostatnú výstavu. Na niektorých školách to ešte stále vyzerá, akoby sa dizajn rysoval pantografom. Opravuje sa len to, čo spadne. Nie to, čo už roky spí. O to viac si vážime každý študentský projekt. Lebo tvorivosť si cestu vždy nájde. Aj cez rozhegané dvere.

Slovenský talent totiž nevyrastá z rozpočtov, ale z odvahy tvoriť napriek. Mnohí študenti odchádzajú za kvalitným vzdelaním do zahraničia a nie je ťažké pochopiť prečo. Ale tí, čo zostanú, robia často projekty, ktoré by sa nestratili ani vo výbere na prestížnych európskych školách. A my ich chceme vidieť. A ukázať.

Výnimočné talenty

Pre mňa osobne je študentská kategória najkrajšou časťou celej ceny. Objavujeme talenty ešte predtým, než sa z nich stanú značky. Sledujeme výnimočnosť v jej najčistejšej podobe. A niektorí ocenení sa o rok vrátia ako profesionáli. A o pár rokov možno ako rešpektovaní odborníci, ktorých budeme citovať. Intebold sa netvári ako medzinárodný gigant. Skôr ako poctivý prieskumník, ktorý sa s rozmazanou mapou a čistým zámerom túla krajinou a hľadá to najlepšie, čo doma máme.

Reprezentačné priestory SPP, Denisa Kovalčíková – FAD STUBA

Intebold Awards 2025 podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Lietanie pre ideálne telá

Napísal Martina Uhrinova dňa 11. augusta 2025. Publikované v Články Žiadne komentáre na Lietanie pre ideálne telá

V súčastnosti prebieha diskusia, či by si mali obézni ľudia kupovať dve miesta na sedenie v lietadle. Ako interiérová architektka si dovolím navrhnúť inú perspektívu. Možno by sme sa nemali pýtať, či je problém v telách, ale v samotnom dizajne. V priestore, ktorý neráta s rôznorodosťou tiel, ale len s kalkulom pre zisk.

Ako sa zmenili sedadlá a telá cestujúcich

Rozmery sedadiel v ekonomickej triede v lietadlách sa totiž za posledné desaťročia výrazne zmenšili. V 60. a 70. rokoch bol rozostup medzi sedadlami 86–91 cm a šírka sedadla 46–48 cm, dnes sme priemerne na 76–81 cm rozostupu a šírke len 43–46 cm. Pre predstavu, 47 cm je asi toľko, koľko má dospelý človek v lakťoch, keď má ruky voľne pri tele. Ergonomické normy počítajú s tým, že pri sedení zaberá približne 45–50 cm šírky, aby mohol pohodlne pohybovať rukami a ramenami. Poznamenám, že tieto normy sú zo 70. rokov a dodnes sa bežne pri návrhoch používajú.

Od 60. rokov narástla európska populácia v priemere o 6 cm a pribrala približne 12 kg. Nejde vždy o obezitu, je to realita vývoja ľudského tela v súvislosti s výživou, urbanizmom a tempom života. Teda sedadlá sa zmenšujú, telá zväčšujú. A systém reaguje tak, že namiesto redizajnu priestoru žiada ľudí, aby si kúpili ďalší lístok. Pripomína mi to klasický problém v dizajne, keď niečo nefunguje, hľadá sa vina v užívateľovi – user blame. Lenže možno nie je chyba v telách, ale v rozpočte leteckej spoločnosti a v tom, ako si nastavila pomer medzi ziskom a ľudskou dôstojnosťou.

Ekonomická trieda Boeingu 747 v 70-tych rokoch 20. storočia

Dobrý dizajn hľadá riešenia

Tento problém sa netýka len tých druhých. Týka sa každého, kto cestuje, kto má dlhé nohy, dieťa na kolenách, vodiaceho psa, pohybové obmedzenie, či len potrebuje dýchať bez toho, aby sa dotýkal plecom cudzieho človeka. Kvalitný interiérový dizajn neoddeľuje a nediskriminuje, ale hľadá riešenia, ktoré zohľadňujú rozmanitosť ľudských tiel a potrieb. A presne to by mala robiť aj infraštruktúra leteckej dopravy. Nie pýtať si ďalší lístok za to, že si človek nesie svoje telo tak, ako je. Lebo obezita nie je len vizuálny jav. Je to vrchol ľadovca, pod ktorým sa skrýva množstvo príbehov, bolesti a mechanizmov prežitia.