Skip to main content

Značka: interiérový architekt

Kde v kuchyni naozaj trávime väčšinu času?

Kuchyňa je často srdcom rodiny. A kuchynské ostrovy? Pre mnohých láska na prvý pohľad. Počas života som sa veľa sťahovala a vystriedala rôzne podnájmy aj vlastné bývanie s Milanom. Za tie roky som „otestovala“ 18 kuchýň na rôznych koncoch sveta (a to nerátam tie dovolenkové). Každá z nich ma niečo naučila. A viem jedno – navrhnúť dobrú kuchyňu podľa potrieb užívateľa je kumšt.

foto – Australian Interior Design Awards

Kuchynské ostrovy v bytoch

Pred pár dňami ma inšpiroval návrh kuchyne od architekta Peter Fritsch. Krásny. Nie som veľký fanúšik slovenských kuchynských ostrovov, ale ten jeho ma pozitívne prekvapil. V našom byte jeden ostrov zostal iba na papieri pôdorysu od developera. Viem si predstaviť dokonalý návrh, ale asi nie v petržalskom byte.

Varím veľa. A skúsenosť z tých 18 kuchýň mi potvrdila:
Väčšina času pri príprave jedla sa neodohráva pri hrnci, ale na pracovnej ploche a pri dreze.
🔪 Príprava surovín (umývanie, čistenie, krájanie, miešanie, ochucovanie): cca 60 % času
🎛️ Státie pri sporáku a miešanie: cca 25 % času
🥗 Upratovanie, hľadanie surovín, servírovanie: cca 15 % času

foto – Australian Interior Design Awards

Život na ostrove

Podľa vedeckých štúdií by drez a prípravná plocha nemali byť od seba ďalej ako jeden meter – inak rastie riziko krížovej kontaminácie (najmä pri manipulácii so surovým mäsom). Drez by mal byť prirodzenou súčasťou prípravnej zóny. A ak je na ostrove, umožňuje, aby sa do varenia zapojilo viac ľudí a spoločný čas sa trávil práve tam. Ostrov s drezom je aj spoločenský bod – bezpečné miesto na sedenie a rozhovory. Lebo 60+ % času stráveného pri príprave večere nemusíte pozerať do steny, ale na ľudí, ktorých máte radi. Alebo na výhľad z okna.

Ten Petrov návrh ostrova síce nemá drez, ale vytvára samostatnú, multifunkčnú a plnohodnotnú zónu bez obmedzení.

Austrália, ktorú milujem pre jej neformálnosť, rovnosť a dizajn adaptovaný na miestne podmienky, je v tomto veľmi inšpiratívna. Popri surfovaní a cestovaní zbožňujú varenie, a kuchynské ostrovy sú u nich takmer národný šport. Teda okrem barbie 😉 (BBQ). A preto argument, že varná doska na kuchynskom ostrove podporí spoločenský život, obvykle používajú len tí, čo nevaria, alebo tí, čo k nej prídu s hrdosťou len v momente, keď treba teatrálne otočiť steak. Kľúčové je však vždy, aby kuchyňa spĺňala potreby svojich užívateľov.

foto – Australian Interior Design Awards

Osobné obhliadky interiérov

Ak by som si mala vybrať jediného finalistu na osobnú obhliadku s porotou Intebold Awards z kategórie Bývanie v roku 2025, bol by to tento byt. Priznávam, som zaujato-nadšená. Poznám tvorbu What Architects. a ich interiéry ma zakaždým presvedčia.

Mala som príležitosť zažiť niektoré ich priestory naživo – s autorským výkladom. A to je zásadné. Vidieť interiér naživo je úplne iná skúsenosť než hodnotiť ho z fotiek. Genius loci sa cez obrazovku jednoducho neprenesie.

– Vrstvenie emócií, haptiky a svetla
– Každý detail má svoj dôvod
– Atmosféra, ktorá nevznikla náhodou
– Precízne remeslo, ktoré je cítiť pod prstami

Strešný byt, autori – What Architects., foto – Matej Hakár

Malé gestá majú zmysel

Inšpiruje ma ich citlivý, no zároveň inovatívny prístup ku každému projektu osobitne. Napríklad aj také jednoduché, no inkluzívne gesto, ako je osadenie vypínačov o 20 cm nižšie, aby boli dostupné pre všetkých členov domácnosti. To je premýšľanie dopredu.

Jediné, čo mi v tomto konkrétnom interiéri na fotkách chýba, je umenie. Nemyslím tým umenie vytvoriť výborný priestor (to je pre What Architects. akosi prirodzené), ale umelecké dielo ako vizuálny akcent, ktoré by pridalo ďalšiu vrstvu významu.

Priestor, ktorý slúži ľuďom, si zaslúži byť vnímaný telom, svetlom aj tichom – nielen pixelmi. Preto je dôležité interiéry pri hodnotení vidieť, ale najmä zažiť.

Strešný byt, autori – What Architects., foto – Matej Hakár
Strešný byt, autori – What Architects., foto – Matej Hakár

Intebold Awards 2025
Strešný byt
autori – Ondrej Kurek, Tomáš Krištek, spoluautorky – Mária Vaňurová, Mária Šebová – What Architects.
foto – Matej Hakár