Skip to main content

Značka: dizajn nemocnice

Korupcia nie je výnimka, je systém

Korupcia v stavebníctve nie je pár čiernych oviec. Je to biznis model.

Odhady hovoria, že pri verejných projektoch sa cez korupčné mechanizmy stratí 10–30 % hodnoty zákazky, v niektorých prípadoch to dokáže navýšiť cenu projektu až o 50 %. Najväčší problém však nie je samotná existencia korupcie, ale predstierané prekvapenie. Presne vieme, kde sa to deje: v neprehľadnosti, v dodatkoch, v subdodávkach, v tom slávnom „to sa nedalo predvídať“.

zdroj – Ministerstvo obrany SR

Interiéry v tom lietajú tiež

Nalejme si čistého vína. Interiérový dizajn nie je žiadna svätá výnimka. Len sa tu používa krajší slovník a lepšie textúry. U nás sa tomu hovorí partnerská spolupráca, zľavy od dodávateľa či provízny systém. V realite to však môže byť obyčajný kickback – skrytá provízia započítaná v cene nábytku, podlahy, svietidiel alebo realizácie.

Klient si myslí, že platí za odborné vedenie a integritu. Niekedy však platí aj za cudziu obálku. A presne v tom momente interiér prestáva byť službou a začína byť manipuláciou.

zdroj – Ministerstvo obrany SR

Etika nie je voliteľný doplnok

Britský inštitút interiérového dizajnu spustil v roku 2020 kampaň „Kick Out The Kick-Backs“. Pochopili, že tajné provízie nie sú šikovnosť, ale konflikt záujmov, ktorý ničí dôveru a môže byť za hranou zákona.

A teraz nepríjemná otázka: Prečo sa na Slovensku stále tvárime, že etika je len bonus k vizualizácii? Prečo je normálne dať klientovi super cenu za návrh a dorobiť si to na maržiach, ktoré klient nikdy nevidí?

Buď férovosť alebo ilúzia

Toto nie je biznis stratégia. Je to mechanizmus, kvôli ktorému klienti neveria profesii, hádajú sa o faktúry a interiér sa mení na mínové pole.

Nechcem z architektov robiť anjelov ani z dodávateľov diabla. Chcem len jasné pravidlá: buď pracujem pre klienta, alebo pre províziu. Oboje naraz sa dá – ale iba vtedy, keď je to priznané, transparentné a odsúhlasené.

Ak sú v stavebníctve straty 10–30 % systémový problém, v interiéroch je systémový problém to, že sa to často ani nepovažuje za problém.

A áno, presne takto sa rodí normalizácia provízií.

Aj mňa kontaktujú dodávatelia a už v prvej správe rovno spomenú provízny systém. Väčšinou to ani nedočítam. Zavriem. V hlave zakódujem na blacklist. A idem ďalej. Lebo ak je prvá veta o provízii, tak to nie je obchodná ponuka. To je test charakteru.

V Slovenskej asociácii interiérových dizajnérov máme Etický kódex, ktorý má každý člen aplikovať vo svojej praxi. Verím, že si ho aspoň raz prečítali a snažia sa vyniknúť transparentnosťou, nie podvodmi. Overiť to neviem. Ale verím.

zdroj – Ministerstvo obrany SR

Moje pravidlo

Dodávateľské zľavy klientom vždy priznávam a delím sa o ne. Lebo bez klienta niet čo navrhovať, niet čo realizovať a už vôbec niet čo získavať.

zdroj foto – Ministerstvo obrany SR
projekt – Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika

Univerzálny dizajn: dobrá myšlienka, zjednodušená prax

Univerzálny dizajn nemá problém v definícii. Má problém v tom, ako sa v praxi zjednodušil.

Univerzálne navrhovanie je podľa medzinárodných dokumentov, vrátane Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, metóda tvorby prostredí, výrobkov a služieb tak, aby ich mohli využívať všetci ľudia v čo najväčšej možnej miere, bez potreby špeciálnych úprav. Nejde o navrhovanie pre „zdravotne znevýhodnených“, ale o navrhovanie pre ľudí ako takých – v ich rôznorodosti, životných situáciách, schopnostiach a obmedzeniach.

Napriek tomu sa univerzálny dizajn v praxi často zužuje na viditeľné fyzické znevýhodnenia. Diskusia sa redukuje na rampy, výťahy, šírky dverí a sanitárne zariadenia. Zo širokej metodiky sa tak stáva technická kontrolná položka, nie práca s človekom. Sedem princípov univerzálneho navrhovania, vytvorených pod vedením architekta Ronald Mace, reagovalo na potreby svojej doby. Lenže kontext sa zásadne zmenil.

foto – Matej Fabiánek

Bariéry dneška sú často neviditeľné

Dnes nežijeme len s fyzickými bariérami. Žijeme s hlukom, svetelným smogom, kognitívnou záťažou, chronickým stresom, neurodivergenciou a starnutím populácie. Mnohé z týchto znevýhodnení sú neviditeľné, dočasné alebo situačné a práve preto v praxi často zostávajú nepovšimnuté.

Formálne prístupný priestor ešte neznamená priestor skutočne použiteľný. Školská trieda môže byť bezbariérová, ale ak je hlučná alebo zle osvetlená, môže byť pre časť detí vyčerpávajúca. Kancelária môže mať správne rozmery, no bez možnosti regulovať svetlo, hluk či vzduch sa stáva stresujúcim prostredím.

Interiér, ktorý spĺňa normy, môže zlyhať v tom najdôležitejšom – v podpore človeka.

Inkluzívny dizajn nevznikol preto, že by univerzálny dizajn zlyhal, ale preto, že jeho limity sa v každodennej praxi stali neprehliadnuteľnými. Pozornosť sa presúva od idey „pre všetkých“ k realite skutočnej použiteľnosti pre konkrétnych ľudí.

foto – Matej Fabiánek

Od teórie k systémovej zmene

O to viac ma teší, že tieto úvahy sa začínajú premietať aj do systémových zmien. Spolu s Dušanom Kočlíkom z Fakulty architektúry a dizajnu a Silviou Senesi Lutherovou zo Slovenského centra dizajnu sme pripravili novú kartu zamestnania Interiérový dizajnér / Interiérová dizajnérka pre Aliancia sektorových rád.

Jednou z nových odborných vedomostí, ktoré navrhujeme pomenovať, sú inkluzívne prístupy v interiéri.
Pretože interiérový dizajn nie je len estetická disciplína – je to odbor, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu života ľudí. V konečnom dôsledku ide o jednoduchú otázku: Je interiér skutočne prispôsobený ľuďom, ktorí ho používajú?

foto – Matej Fabiánek

projekt – Revitalizácia vstupných priestorov Neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny LF UK a NÚDCH
autorky – Zuzana Kralovicova, Gabriela Chvostaľová
foto – Matej Fabiánek