Značka: víťaz Intebold Awards

Talent nepozná hranice

Napísal Martina Uhrinova dňa 25. septembra 2025. Publikované v Blogy, Články

Keď sa v Intebold Awards objaví interiér od Juraja Hubinského, málokedy ostane len v poli účastníkov. Shortlist má prakticky v cene registrácie. A nie raz z toho bola aj výhra. Tento rok poslal dva interiéry. Oba sa dostali medzi top 12 podľa odbornej poroty. K tomu čerstvá nominácia na CE ZA AR. Jeseň bude napínavá. Držím mu palce.

Juraja poznám vyše dekády a stále presne neviem, kam ho zaradiť. Medzi architektov? Alebo medzi umelcov s repertoárom širším než playlist na Spotify?

Tvorca, čo rozmýšľa obrazom

🎭 kedysi vystupoval so zábavnými skečmi a vydal knižku karikatúr
🎧 občas DJ-uje, s jasnou chuťou na elektronik
🎨 robil graffiti, street-art aj nástenné maľby
🗿 sochárči, hrá sa s produktovým dizajnom, stále maľuje a vystavuje
🏰 a áno – živí sa navrhovaním interiérov a architektúry

Jeho obrazy sú explóziou farieb, plôch a línií. Detaily v nich objavujem stále nanovo – a mám na to doma aj fyzický dôkaz v predsieni. Architektúra interiérov, ktorú tvorí, má s jeho maľbou veľa spoločného. Aj keď kontrast je zreteľný. Má jasný leitmotív. Často je monumentálna a nepriehľadnuteľná. Vyniká silnou vizuálnou identitou, dôrazom na remeselný detail, rovnováhou a výraznou emóciou.

Viac umelec než architekt

Pre mňa je viac umelec než architekt. Občas v interiéroch zabudne na svetlo, akustiku alebo navrhne detail, o ktorý sa treba starať viac, než by bolo nutné. Ale nech. Prepáčim mu to.

foto – Matej Hakár
autor – Juraj Hubinský, spoluautorka – Kornélia Lincéniová
projekt – Buny pekáreň

Školská jedáleň a vzťahy

Napísal Martina Uhrinova dňa 18. septembra 2025. Publikované v Blogy, Články

Čo má spoločné obed v školskej jedálni a vzťah medzi učiteľmi a deťmi? Viac, než si myslíme. Na Slovensku posielame deti denne do priestorov, ktoré sú akusticky na úrovni autobusovej stanice a vizuálne uviazli v 90. rokoch. Tvrdé povrchy, neónové svetlá, nábytok bez mierky, bez rešpektu k veku či telu dieťaťa.

Hluk je taký, že učiteľov bolí hlava a deti sa prekrikujú. A potom sa čudujeme, že aj obed je stres, nie chvíľa oddychu. V podstate takto systematicky sabotujeme medziľudské vzťahy. Namiesto dialógu trénujeme súťaž v hlasitosti.

Jedáleň nie je len o jedle

Školská jedáleň nie je len o tom, aby sa deti najedli. Je to jediný priestor, kde sa denne stretáva celá komunita školy – učitelia, žiaci aj ostatný personál. Obed je spoločenská udalosť. Tak to učím aj svoje deti. A keď prostredie kričí viac než oni sami, kvalita vzťahov zákonite trpí.

Aj školská jedáleň sa dá navrhnúť ako miesto, ktoré:

✔️ rešpektuje akustiku a zrozumiteľnosť slova,
✔️ využíva farbu ako nástroj psychickej pohody,
✔️ premyslene oddeľuje funkčné zóny,
✔️ a pritom šetrí energiu aj nervy.

Všetkým.

Zelená tu nie je len farbou steny. Je symbolom zdravia, sústredenia a mladej generácie, ktorej dlžíme viac než lacné linoleum a plastové stoličky rovnaké pre prvákov aj deviatakov.

Priestor, kde sa budujú vzťahy

Takže áno – aj jedáleň môže byť miestom, kde sa buduje dôvera, rešpekt a vzťahy. Ale iba vtedy, keď jej dáme šancu prestať vyzerať a znieť ako skúšobňa motorových píl. Možno je načase prestať sa pýtať len to, čo varíme deťom, a začať sa pýtať aj, v čom ich nechávame jesť.

foto – Matej Hakár
autori – Ján Kolpaský, Katarína Nagyova, Maximilián Cvengroš – InaAs s.r.o.
projekt – Rekonštrukcia jedálne ZŠ Tbiliská