Skip to main content

Značka: slovenské interiéry

Podlahy pre dlhý život

Keď podlaha potrebuje plast, aby pôsobila moderne, niečo je zlé. Epoxidová a polyuretánová podlaha sú toho učebnicovým príkladom. Téma udržateľnosti týchto materiálov sa netýka len bývania, ale aj komerčných interiérov – kancelárií, škôl, obchodov a služieb. V rezidenčných projektoch ide o zdravie a komfort. V komerčných o ekonomiku, životnosť a zodpovednosť voči tým, ktorí v nich denne pracujú.

Materiál je ten istý, dôsledky sú násobne väčšie. Skúsme to bez ideológie a bez zeleného marketingu.

Materiály, ktoré dávajú zmysel

Alternatíva neznamená návrat do minulosti ani kompromis v dizajne. Znamená prácu s materiálmi, ktoré starnú, dajú sa opraviť a rešpektujú ľudí, ktorí po nich chodia.

Drevo – lokálne, certifikované, opraviteľné – je stále jednou z najudržateľnejších podláh. Masívne drevo ukladá CO₂ počas celého životného cyklu. Podlaha z lokálneho dreva má dokonca negatívnu uhlíkovú stopu.

Masív alebo vrstvené podlahy s možnosťou renovácie, nie lepený dekor. Drevo starne viditeľne. A to je hodnota, nie chyba. Dá sa 5x prebrúsiť, vydrží 80+ rokov. Epoxid? 15-25 rokov, potom kompletná výmena.

Korkové podlahy dnes nemajú nič spoločné s lacnou estetikou. Sú obnoviteľné, teplé, akusticky prívetivé a ergonomické – tlmia pády a znižujú únavu pri státí.

Linoleum na prírodnej báze – z ľanového oleja, živíc, drevnej múčky a korku – je materiál s viac než storočnou históriou. Trvácny, opraviteľný a zdravotne prijateľný. Samozrejme, len bez syntetických povlakov a s EPD certifikáciou.

Minerálne systémy ako terrazzo pracujú s podobnou estetikou ako liate povrchy, ale bez petrochemického základu. Nie sú bezúdržbové. A práve to je ich výhoda.

Nútiť materiál tváriť sa večne nie je udržateľnosť. Je to popieranie reality.

A potom sú tu hlinené podlahy. Nízka uhlíková stopa, regulácia vlhkosti, bez chémie. Nie sú pre každý projekt. Ale z pohľadu zdravia a práce s časom sú radikálne poctivé. Vytesňujeme ich nie preto, že nefungujú, ale preto, že normy vznikali pre industrializované materiály, nie pre zdravie.

Najudržateľnejšie je to, čo už existuje

A potom je tu práca s tým, čo už existuje. Renovácia pôvodných podláh, lokálne opravy namiesto celoplošných výmen. Najudržateľnejšie riešenia často nevznikajú navrhovaním nového, ale rešpektovaním toho, čo už existuje. Najudržateľnejší materiál je ten, ktorý nemusíme vyrobiť nanovo. Materiál nie je trend. Je to rozhodnutie, ktoré s nami ostane desaťročia.

Krásnym príkladom je Villa Beer vo Viedni, na fotkách. Vila s bolestným životným príbehom otvorí v marci 2026 brány verejnosti. Parkety rozobrali a znova poskladali. Linoleum opravili lokálne. Prehliadku odporúčam.

foto – Stefan Huger
foto – Stefan Huger
foto – Stefan Huger
foto – Stefan Huger

foto – Stefan Huger

Kultúru čítam cez priestor

Tento rok som bola často v galériách. A tiež v niekoľkých interiéroch, ktoré by si galériu zaslúžili.

Úprimne, lepšie miesto na pozorovanie súčasnej kultúry by som si asi ani nevybrala. Obhliadky Intebold Awards. Aj počas druhého dňa obhliadok som si potvrdila, že nič nenahradí osobnú skúsenosť z priestoru. Priznávam, tentoraz som chýbala na finálnom hodnotení poroty o víťazoch. Milan mi však prezradil, pri ktorých kategóriách prebiehala najhorlivejšia diskusia a kde padali argumentačné no-go.

Veľké ďakujem porote Intebold Awards 2025:

  • Michal Skrak – predseda poroty
  • Alistair Neil Harkess
  • Davina Preca
  • Anna Olga Chmielewska
foto archív

Prečo nič nenahradí osobnú obhliadku

Pri osobných obhliadkach je to vždy výnimočné. Sme malá krajina a práve preto si môžeme dovoliť, aby jedna porota cestovala naprieč Slovensko – tento rok od Bratislava po Trenčín.

Naživo sa totiž odhalí to, čo sa na fotkách stráca: atmosféra, haptika, pohyb, ľudská mierka, výhľady, kontext. Zrazu vieme, či interiér funguje. Či sa v ňom dá bývať, pracovať, žiť. Cítime poctivosť návrhu, remeselnú kvalitu, prechody, detaily, reakciu interiéru na svetlo, akustiku aj na exteriér.

Ľudia za projektmi

Autori mali prezentácie pripravené výborne. Predsa len, v angličtine viacerí denne neprezentujú. A bol aj tlačený book. Všetci mali nadšenie, ktoré sa nedalo predstierať. Ďakujem.

A ešte môj tip pre autorov: Ak si to situácia nevyžaduje inak, pri obhliadke vždy zapnite všetky svetlá 🙂 Svetlo je polovica úspechu. Diela ako tieto si zaslúžia byť nasvietené ako v galérii.

Intebold Awards: Kvalita vzniká z dialógu

Keď sme zakladali súťaž Intebold Awards, nesnívalo sa nám o billboardoch ani PR kampaniach. Snívalo sa nám o kvalite. S rešpektom, entuziazmom a odhodlaním sme si sadli viackrát za stôl s architektmi, dizajnérmi, univerzitami, profesijnými komorami, aj odbornými platformami. Rozprávali sme sa o koncepte, pravidlách, udržateľnosti, aj o tom, čím takáto súťaž vlastne má a nemá byť.

Je to výzva

A keď sme si tie rozhovory odžili, pustili sme sa do práce. Súťaž realizujeme s Milanom šiesty rok. Snažíme sa poctivo, niekedy trochu chaoticky, ale s vášňou a presvedčením, že to má zmysel. Intebold Awards totiž nie je súťaž pekných obrázkov. Je to výzva na rozhovor o tom, čo interiér znamená pre človeka. A čo znamená kvalita v priestore, kde žijeme, tvoríme, pracujeme a niekedy sa snažíme myslieť.

Aj preto máme študentskú kategóriu.

A to, že ju máme, je vlastne malý zázrak. Taký, ktorý by si zaslúžil samostatnú výstavu. Na niektorých školách to ešte stále vyzerá, akoby sa dizajn rysoval pantografom. Opravuje sa len to, čo spadne. Nie to, čo už roky spí. O to viac si vážime každý študentský projekt. Lebo tvorivosť si cestu vždy nájde. Aj cez rozhegané dvere.

Slovenský talent totiž nevyrastá z rozpočtov, ale z odvahy tvoriť napriek. Mnohí študenti odchádzajú za kvalitným vzdelaním do zahraničia a nie je ťažké pochopiť prečo. Ale tí, čo zostanú, robia často projekty, ktoré by sa nestratili ani vo výbere na prestížnych európskych školách. A my ich chceme vidieť. A ukázať.

Výnimočné talenty

Pre mňa osobne je študentská kategória najkrajšou časťou celej ceny. Objavujeme talenty ešte predtým, než sa z nich stanú značky. Sledujeme výnimočnosť v jej najčistejšej podobe. A niektorí ocenení sa o rok vrátia ako profesionáli. A o pár rokov možno ako rešpektovaní odborníci, ktorých budeme citovať. Intebold sa netvári ako medzinárodný gigant. Skôr ako poctivý prieskumník, ktorý sa s rozmazanou mapou a čistým zámerom túla krajinou a hľadá to najlepšie, čo doma máme.

Reprezentačné priestory SPP, Denisa Kovalčíková – FAD STUBA

Intebold Awards 2025 podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Život začína na konci architektúry

Niektoré interiéry sú na prvý pohľad fascinujúce. Materiály ako betón, tehla, preglejka či biela sadra tu tvoria harmonický celok, ktorý pôsobí uhladene, takmer meditatívne. Takým je aj Byt D, ktorý vznikol ešte počas výstavby bytového domu, čo architektom umožnilo upraviť dispozíciu podľa vlastného konceptu.

Minimalizmus ako vedomá voľba

Z návrhu cítiť snahu o vzdušnosť, o vizuálne očistenie života od každodenného neporiadku. Všetko má svoje miesto, funkčné zóny sú oddelené, výhľady ponechané otvorené, kuchyňa odľahčená, obývačka redukovaná na to najpodstatnejšie. V celom byte sa ukazuje krása prírodných materiálov, bez farebných zásahov, bez ornamentu. Materiál sám o sebe je ornamentom. Napriek tomu, že tento prístup má svoje kvality a jasnú koncepciu, pri pohľade na fotografie vzniká otázka – čo mi chýba, keď sledujem takto čistý priestor cez obrazovku. Genius loci sa totiž nedá preniesť fotkou. Nevidím, kto v byte žije, nepoznám jeho rytmus, zvyky, ticho ani zvuky každodennosti.

Keď čistota balansuje na hrane prázdna

Minimalizmus, v takejto čistej podobe, môže niekedy balansovať na hrane. V istých momentoch sa totiž dostavuje pocit prázdna podobný tomu, čo psychológia označuje ako white torture. Ide o fenomén, kedy úplná absencia podnetov (farieb, textúr, predmetov) vytvára senzorické ticho, ktoré pôsobí skôr odcudzujúco než upokojujúco. Nie je to výčitka, skôr úvaha nad tým, ako veľmi je interiér spätý s človekom a jeho emóciami.

Priestor potrebuje aj človeka

Tento interiér je ukážkou dizajnu, ktorý cielene potláča prebytok a chaos. No možno práve preto miestami pôsobí až príliš kontrolovane. Pripomína, že ani najkrajší materiál nenahradí ľudskosť, ktorú do interiéru vnáša život sám a možno aj odvážnejší umelecký moment, osobná bodka, ktorá dá priestoru charakter, emóciu a jedinečnosť. To všetko však neznamená, že interiér nie je kvalitný. Práve naopak, je výsledkom jasnej predstavy a poctivej práce. No pripomína nám aj dôležitú otázku: kde je hranica medzi architektonickou čistotou a priestorom, ktorý nás má objať?

foto – Peter Jurkovič, Petra Bošanská

foto – Peter Jurkovič, Petra Bošanská
projekt – Byt D
autor – Jaro Krobot, spoluautor – Peter Hudač