Skip to main content

Značka: Michal Matloň

Intebold Fórum

Zatváram oči a som ticho. Vedome. Na obhliadkach interiérov Intebold Awards to príde prirodzene — dať priestor porote, neutápať sa vo vlastných komentároch, vnímať celok. Považujem to za profesionálny postoj. Hoci záujem niekedy zdržalivosť prevalcuje, lebo vstúpiť do cudzieho interiéru, ísť mu pod kožu priamo s autorom, to nie je bežné. Vnímam to ako výsosť a zdroj inšpirácie, ktoré inde nezískam. V duchu si však štipľavo komentujem.

U klienta oči nezatváram. Nikdy. Ak sa nezhodneme na myšlienke, materiáloch alebo procese, hovorím to nahlas. Snaha je vždy dotiahnuť dielo do najfunkčnejšej a najudržateľnejšej podoby. Stalo sa mi, že klient reagoval urazene po tom, ako som mu vyvrátila technické domienky o kvalite práve zrekonštruovaného priestoru. Jednoduché riešenia, ktoré v skutočnosti nefungujú, stoja čas, zdroje, energiu — a nervy. To si zaslúži priamy rozhovor, nie zdvorilé prikývnutie.

Interiéry nevznikajú bez chýb

Mnohým sa však dá vyvarovať, ak máme oči otvorené.

Počas výstavy Nábytok a bývanie Nitra pokračujeme v rozvíjaní spolupráce s výstaviskom Agrokomplex v novom formáte — Intebold Fórum. Program je silný: o interiérových chybách hovorím ja, Michal Matloň sa venuje biofilnému dizajnu, architekt Jaro Pavle rozpráva o živote v dome starom 400 rokov. Workshop s MeltFlex AI a prednáška Milana Illesa otvárajú tému umelej inteligencie v navrhovaní interiérov. Pozvanie na poslednú chvíľu prijal aj Maximilián Cvengroš z interiérového štúdia InaAs s témou Koľko stojí zlé rozhodnutie. Deň uzatvárame s interiérovým dizajnérom Jozefom Tučným o luxuse a panelovou diskusiou o kvalitnom bývaní.

Pred chybami si oči zatvárať netreba. Členovia Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov majú vstup na výstavisko Agrokomplex zdarma cez bránu B1.

Architektúra pre ľudí alebo len pre architektov

Pred pár dňami som bola opäť na Noci architektúry a dizajnu na Fakulte architektúry a dizajnu v Bratislave. Presne po roku. Diskusie, postoje aj atmosféra pôsobili povedome. Architektúra sa vo vlastnom prostredí evidentne cíti dobre. Text, ktorý ma táto návšteva pred rokom inšpirovala napísať, som tento rok mohla použiť takmer bez úprav. Ateliér BIG zmizol z ponuky. Ateliér Paňák Kusý bol výtvarný, sebavedomý a manifestoval presvedčivo. Ateliér bytových domov naďalej stavia formu nad reálne bývanie. Presvedčivé na modeli, komplikovanejšie vo štvrtok ráno.

Z ateliéru Paňák Kusý

Architektúra medzi formou a realitou

Otázka zostáva rovnaká: koho vlastne architektonické fakulty pripravujú?

Vzdelávanie gravituje k autorskému výstupu a formálnej excelencii, zatiaľ čo používateľ a jeho potreby zostávajú druhoradou vrstvou. Priestor pritom priamo ovplyvňuje správanie, emócie aj každodenné fungovanie. Medzidisciplinárna spolupráca tak nie je trend, ale pracovná realita. Michal Matloň ukazuje, že psychológia prostredia prináša rozmer, ktorý na výkrese nevidno, no v realite ho cíti každý. Inkluzívny dizajn do tejto logiky prirodzene patrí. Priestor navrhnutý pre širší záber ľudí funguje dlhšie.

Umelá inteligencia sa v architektúre stále redukuje na generovanie vizualizácií, hoci jej potenciál leží v dátach, simuláciách a optimalizácii rozhodnutí. Milan Illes ukazuje, že môže byť nástrojom premýšľania. Takto uchopený prístup rozširuje kontext skôr, než sa stane samozrejmosťou.

Z ateliéru Paňák Kusý

Nová rola architekta

Úspešný architekt dnes funguje ako technokrat — človek rozumejúci procesom, dátam aj riadeniu tímov. Školy naďalej produkujú skôr projektantov formy ako ľudí pripravených viesť komplexné projekty. Práve v tejto rovine sa ukazuje rozdiel medzi navrhovaním a vedením architektúry ako celku.

Architektúra má silnú tradíciu výrazných osobností a slabšiu tradíciu ich systematického odovzdávania ďalej. Mentoring ako priebežná súčasť kariéry by profesii prospel viac, než sa zdá. Školské prostredie niekedy pôsobí ako dobre fungujúca uzavretá komunita. Medzitým ľudia vonku riešia byty, ktoré musia fungovať v rannej špičke, počas choroby aj v momente, keď sa rodina rozrastie.

Aby som bola fér, každoročne sa teším na prezentáciu Ústavu konštrukcií v architektúre a inžinierskych stavieb. Vášeň pre staticky neurčité konštrukcie by zamotala hlavu aj skúsenému milovníkovi hlavolamov. V takých chvíľach pôsobí architektúra prekvapivo ľudsky. Relevancia architektúry sa ukazuje v každodennom používaní priestoru. Koncept funguje najlepšie vtedy, keď ho netreba zdĺhavo vysvetľovať. Budúcnosť patrí tým, ktorí chápu ľudí, umelú inteligenciu a udržateľnosť.

Z Ústavu interiéru a výstavníctva