Značka: intebold

Nano Banana pozná vaše zadanie lepšie ako vy

Napísal Martina Uhrinova dňa 9. apríla 2026. Publikované v Blogy, Články

Na Facebooku som zachytila dopyt – klient hľadá študenta interiérového dizajnu, ktorý si na jeho projekte interiéru lode „urobí portfólio“. Navrhla som mu, nech skúsi Nano Banana. Výstup bude približne na úrovni očakávanej skúsenosti. Lode sú extrémne presný typ interiéru. Každý milimeter má funkciu, každé rozhodnutie má dôsledok. Hmotnosť, vlhkosť, pohyb, údržba, bezpečnosť. Skúsenosť tu patrí k základnej výbave. Študent vie o lodných interiéroch približne toľko ako generatívny model bez kontextu. Vie kombinovať, imitovať, poskladať obraz. Nerozumie dôsledkom, prevádzke ani realite. Zadanie stojí a padá s tým, kto ho formuluje.

Zadanie je produkt myslenia, nie pocitu

Ak má umelá inteligencia nahradiť kreatívu, klient musí vedieť presne opísať, čo chce. Nie cez pocity. Ani cez obrázky z internetu. V parametroch, v rozhodnutiach, v prioritách. V tom, čo je kritické a čo je len estetická preferencia. Lenže väčšina klientov nevie opísať ani vlastný problém, nieto ešte riešenie. Je to prirodzený stav. Preto existuje profesia, ktorá vie zadanie preložiť do reality. Moja skúsenosť je opakovane rovnaká. Projekt sa začína spresňovaním otázok, nie návrhom. Prečo sa to robí? Komu a ako to má slúžiť? Čo sa tam bude diať o päť rokov? Kto to bude udržiavať? Čo sa stane, keď sa niečo pokazí? Ktoré rozhodnutie má najvyššiu cenu chyby? Bez tejto fázy je každý návrh len vizuálne cvičenie.

Umelá inteligencia tento stav zviditeľňuje. Zrazu je úplne zreteľné, že kvalita výstupu je priamo úmerná kvalite vstupu. A kvalita vstupov je dnes často ilúzia. Klienti, ktorí veria, že AI nahradí dizajnéra, budú musieť začať robiť jeho prácu. Definovať zadanie, niesť dôsledky, rozumieť súvislostiam. Niektorí to zvládnu. Väčšina zistí, že práve toto je tá náročná časť. Profesia sa posúva smerom k väčšej zodpovednosti za myslenie. A možno k menšiemu počtu projektov, ktoré začínajú vetou – chcem niečo pekné, moderné, ale zároveň nadčasové. To je zadanie, ktoré zvládne aj Nano Banana.

Fotky od Šimona Luptáka sú z lode Sundeck v Bratislave, ktorú navrhol oceňovaný ateliér GutGut. V roku 2024 sme ju s Intebold vyskúšali naživo — podpalubie, palubu, niektorí aj ubytovanie. Fungovala. Hodinu tmy tesne pred odovzdávaním cien autorom najlepších slovenských interiérov sme pripísali záplavám, nie dizajnu.

foto – Šimon Lupták

Architektúra je posadnutá novotou

Napísal Martina Uhrinova dňa 26. marca 2026. Publikované v Blogy

Súťaže, médiá aj my sami oslavujeme interiéry pár týždňov po dokončení. Dokonalé fotky, čisté línie, žiadny život. Lenže ľudia nežijú na fotografiách. Na Designtalks Bratislava sme s Milanom Illesom otvorili tému, ktorá v našej profesii zaznieva prekvapivo málo – čo sa deje s interiérom po rokoch.

V Intebold Awards pripravujeme novú kategóriu pre interiéry staršie ako 10 rokov. Tie, ktoré prežili v čase. Pretože skutočná kvalita sa ukáže v každodennosti, únave materiálov, zmenách života, v tom, čo vydrží a čo zlyhá. Iná ako v deň odovzdania.

A možno najväčší problém? Nevieme o tom hovoriť. Popisy interiérov sú často plné architektonických klišé. Koncept. Kompozícia. Materialita. Čistota. Princíp. Ale kde je realita? Kde je informácia, či sa tam dobre sníva, či sa tam dá skákať, kričať, maľovať, či ten priestor po rokoch stále funguje pre ľudí, ktorí ho používajú? Ak má dizajn zmysel, musí obstáť v živote. Nielen v prezentácii. Aj preto otvárame túto novú kategóriu. A úprimne – nepoznám podobnú vo svete, od ktorej by sme to mohli odpozerať. Tak hľadáme názov…

Fotku z diskusie mi spravil môj 7-ročný syn. A možno práve jeho generácia bude raz hodnotiť, čo z našej práce malo skutočný zmysel.

zdroj foto Divadla Andreja Bagara v Nitra – TASR

Kedysi som si myslela, že architektúre jednoducho nerozumiem

Napísal Martina Uhrinova dňa 12. marca 2026. Publikované v Blogy, Články

Prečo by sme navrhovali niečo, čo nezlepšuje život ľudí? Dnes večer o tom budem hovoriť na DESIGN TALKS BRATISLAVA.

Pred rokmi som sedela na VŠVU na prednáškach Imra Vaška a snažila sa pochopiť experimentálne digitálne metódy v architektúre. Prisahám, nerozumela som ani slovo. A keď som sa spýtala druhýkrát, nepomohlo to. Dnes si myslím, že problém je skôr v tom, ako v architektúre a dizajne často rozprávame o svojej práci. Veľa slov o forme, menej o tom, ako sa v priestore žije.

Architektúra a interiéry však nie sú pre architektov. Sú pre ľudí. A ak dizajn nezlepšuje ich každodenný život, je len estetickým gestom. Aj preto v Intebold Awards tento rok hľadáme interiéry, ktoré zlepšujú životné podmienky aj po viacero rokoch užívania. Milan tiež čo-to povie ☺️ – o otvorení nového ročníka.

A bude mi cťou byť súčasťou panelovej diskusie pod vedením bývalého hlavného architekta Európskej komisie Petra Beňušku spolu s Kristínou Navarro Balaz, Lenkou Gulačovou a Romanou Černochovou. Za pozvanie ďakujem Gabike Fukatschovej a Modulor Architecture. Už teraz mám trému z dnešného večera. Ak budete v Jurkovičovej teplárni, príďte ma povzbudiť.

Na fotke spred roka sme aj s architektom Pavlom Pokorným, Adelkou a najmilším obecenstvom – testovali pilotné série DESIGN TALKS BRATISLAVA, ktoré za ten čas krásne narástli.

Vyhlásenie nezávislosti od vyzúvania

Napísal Martina Uhrinova dňa 4. septembra 2025. Publikované v Blogy, Články

Som rebelka v topánkach vo svojej domácnosti. To je moje malé kontroverzné priznanie. Čítate správne. Som tá nebezpečná hostiteľka, ktorá vás nenechá trpieť na prahu s papučami v ruke.

Čo odhaľujú štúdie a výskumy

Podľa výskumov nesie podrážka topánky priemerne až 421 000 baktérií, ktoré sa dokážu na čisté povrchy prenášať účinnejšie než z toalety. Niektoré štúdie dokonca odhalili na podrážkach vážne patogény, napríklad Clostridium difficile – v prostrediach mimo nemocníc sa objavil až u 40 % vzoriek. A ešte desivejší je výskum na University of Arizona, ktorý zistil, že 96 % topánok obsahuje fekálne baktérie a 27 % dokonca E. coli.

Hygienická hypotéza tvrdí, že skorý kontakt dieťaťa s rôznymi mikróbmi je kľúčový pre správny vývoj imunitného systému. Výskumy to potvrdzujú. Napríklad medzi komunitou Amišov sa zistilo, že deti vyrastajúce v prostredí bohatom na mikroorganizmy majú mimoriadne nízky výskyt alergií či astmy, len približne 7 % oproti viac ako 50 % v bežnej populácii.

Imunitný systém našej domácnosti

Mám doma dvoch malých školákov, koberce v každej miestnosti, žiadne vyzúvanie. Výsledok minulý rok? Syn vymeškal tri dni školy, dcéra jeden deň (a to len preto, že rodičia mali Intebold Festival). Žiadne chrípky, žiadne návštevy lekárov. Náhoda? Nemyslím si.

Takže áno. Ak ku nám domov nosím mikróby, vlastne trénujem rodinný imunitný systém. Som osobná trénerka pre naše protilátky. Nie som komorníčka svojej podlahy. Nie som topánková inšpektorka. Naša obývačka nie je operačná sála. Je to priestor, kde sa žije – nedokonalo, slobodne a hlavne pohostinne.

Rešpekt k druhým

Na obhliadkach interiérov pre Intebold Awards rozdávam porotcom návleky, ak ich nezabudnem kúpiť. Rešpektujem, že každý má hranicu hygieny inde. Som tolerantná rebelka.

Otázka znie – kto tu vlastne velí? Ja svojmu bytu alebo on mne? Radšej sa priatelím s baktériami z topánok, než by som sa stala otrokyňou vlastnej čistoty. Moja domácnosť je demokratická zóna pre všetky druhy obutia. Keď prídem k vám, rešpektujem vaše pravidlá, ak chcete, vyzujem sa. Ale keď prídete ku nám, rešpektujem vaše pohodlie. Lebo skutočná pohostinnosť začína tam, kde nekončí rešpekt k pohodliu hostí.

A viete čo? Napriek tomu sú naše koberce v bledých odtieňoch stále v pohode. Máme štyri rôzne typy vysávačov a mop. S nimi sa najviac kamaráti môj partner Milan – deľba práce funguje, a nikto sa nesťažuje.

titulná foto – Tomáš Benedikovič

Interiéry a architektúra v dizajnérskom tábore

Napísal Martina Uhrinova dňa 14. augusta 2025. Publikované v Články 1 komentár na Interiéry a architektúra v dizajnérskom tábore

Týždeň, kde sa mobily používajú menej než tavná pištoľ.

Kým sme vlastné deti strategicky odložili k starým rodičom, strávili sme týždeň s cudzími. Dobrovoľne. Na dizajnérsko-architektonickom tábore Intebold Kids.

Všetko je povolené

A podľa mňa – najlepší ročník ever. Účastníci si úplne sadli, vek 11+ tomu dal šťavu a od začiatku sme nastavili jasné pravidlá: sloboda, rešpekt, inšpirácia. Mobily, hudba, šantenie, ničnerobenie, chodenie do Billy – všetko povolené. Dychovku som zakázala, ale inak sú povolené aj pesničky, ktoré mi lezú na nervy. Hovorili sme o tom, ako architektúra a dizajn ovplyvňuje zdravie, bezpečnosť a pohodlie, čo má ponúknuť kvalitné mesto a ako mestotvorba dokáže zlepšiť život ľudí aj zvierat.

Na tábore sme merali, strihali, lepili, rezali, maľovali, vyrábali a aj piekli.

A áno, riešili sme aj, čo musí mať dobrá kaviareň (keď už káva platí účty väčšine z nich) a ako by mala vyzerať ideálna detská izba.

Jedno z dievčat to zhrnulo takto: „Nepáčia sa mi športové tábory, tam sa stále skupinkujeme. Tu sme boli všetky kamarátky a pomáhali sme si.“

Bilancia týždňa

● 33 % účastníčok sa vrátilo z minulého roka
● 0 účastníkov – chlapcov
● 11 modelov interiérov (9 detských izieb, 1 pekáreň, 1 kaviareň)
● 11 obhajob prác, 10 moodboardov, 3 modely inteligentných miest
● 10 ks čerstvo upečených mini pečív do modelu pekárne
● 3 prototypy lámp 1:1 z recyklovaných materiálov
● zopár drobných popálenín z tavnej pištole a rezačky polystyrénu
● 98 hlasov verejnosti na ulici za najlepší dizajn lampy
● 3 melóny, 2 kg jabĺk, 10 koláčov, 3 vianočky, veľa obedov a nepočítané sladkosti z Billy
● 35 ľudí na záverečnej vernisáži
● 4 bonboniéry po vernisáži 🙏
● táborový časopis REPORT Intebold Kids 2025

Navštívili sme showroom ROOMFACTORY, pozreli sa na prácu ateliéru Gresling s architektom Martinom Bujnom a skončili v kanceláriách CAPEXUS SK s Michalom Kolesárom a Agátou Udvardiovou, odkiaľ niektoré dievčatá odmietali odísť. Vraj to chcú mať doma presne takto.

Na návšteve v Roomfactory s architektom Martinom Bujnom z ateliéru Gresling.

Všetky modely, skice, moodboardy a prototypy si účastníčky zobrali domov. Zvyšné materiály sme uskladnili a použijeme neskôr. Odpad bol minimálny a separovaný. Na rok 2026 už máme 4 rezervácie a vek zvyšujeme na 10+, lebo to funguje dokonale.

Aj vďaka miestu, úžasne inšpiratívnemu ateliéru Kreatura House plného diel autorov ako Ivana Šáteková, Andrej Dúbravský či Erik Šille. A ak sa uvidíme na jesennom Intebold Festivale, berieme so sebou aj rezačku a tavné pištole. Očakávame drobné zranenia, ale s iskrami v očiach.

Projekt podporil Fond na podporu umenia.

Intebold Awards: Kvalita vzniká z dialógu

Napísal Martina Uhrinova dňa 12. augusta 2025. Publikované v Články Žiadne komentáre na Intebold Awards: Kvalita vzniká z dialógu

Keď sme zakladali súťaž Intebold Awards, nesnívalo sa nám o billboardoch ani PR kampaniach. Snívalo sa nám o kvalite. S rešpektom, entuziazmom a odhodlaním sme si sadli viackrát za stôl s architektmi, dizajnérmi, univerzitami, profesijnými komorami, aj odbornými platformami. Rozprávali sme sa o koncepte, pravidlách, udržateľnosti, aj o tom, čím takáto súťaž vlastne má a nemá byť.

Je to výzva

A keď sme si tie rozhovory odžili, pustili sme sa do práce. Súťaž realizujeme s Milanom šiesty rok. Snažíme sa poctivo, niekedy trochu chaoticky, ale s vášňou a presvedčením, že to má zmysel. Intebold Awards totiž nie je súťaž pekných obrázkov. Je to výzva na rozhovor o tom, čo interiér znamená pre človeka. A čo znamená kvalita v priestore, kde žijeme, tvoríme, pracujeme a niekedy sa snažíme myslieť.

Aj preto máme študentskú kategóriu.

A to, že ju máme, je vlastne malý zázrak. Taký, ktorý by si zaslúžil samostatnú výstavu. Na niektorých školách to ešte stále vyzerá, akoby sa dizajn rysoval pantografom. Opravuje sa len to, čo spadne. Nie to, čo už roky spí. O to viac si vážime každý študentský projekt. Lebo tvorivosť si cestu vždy nájde. Aj cez rozhegané dvere.

Slovenský talent totiž nevyrastá z rozpočtov, ale z odvahy tvoriť napriek. Mnohí študenti odchádzajú za kvalitným vzdelaním do zahraničia a nie je ťažké pochopiť prečo. Ale tí, čo zostanú, robia často projekty, ktoré by sa nestratili ani vo výbere na prestížnych európskych školách. A my ich chceme vidieť. A ukázať.

Výnimočné talenty

Pre mňa osobne je študentská kategória najkrajšou časťou celej ceny. Objavujeme talenty ešte predtým, než sa z nich stanú značky. Sledujeme výnimočnosť v jej najčistejšej podobe. A niektorí ocenení sa o rok vrátia ako profesionáli. A o pár rokov možno ako rešpektovaní odborníci, ktorých budeme citovať. Intebold sa netvári ako medzinárodný gigant. Skôr ako poctivý prieskumník, ktorý sa s rozmazanou mapou a čistým zámerom túla krajinou a hľadá to najlepšie, čo doma máme.

Reprezentačné priestory SPP, Denisa Kovalčíková – FAD STUBA

Intebold Awards 2025 podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Hodnota interiéru sa meria životnosťou

Napísal Martina Uhrinova dňa 24. júla 2025. Publikované v Blogy, Články

V Škandinávii sa interiér po ukončení nájmu nevyhadzuje. Premiestni sa, zhodnotí, rozoberie, prečísluje, zrecykluje alebo v ideálnom prípade rovno znovu použije. V severských štátoch dnes vedia recyklovať alebo upcyklovať 70 až 80 % vybavenia interiéru.

Nie ako gesto, ale ako systém. Podporený legislatívou, databázami materiálov, nástrojmi na spätné dohľadanie komponentov, zodpovednosťou developerov a ochotou architektov nebrať novotou voňajúce vybavenie ako štandard. Re-use nie je núdzové riešenie, ale prirodzený krok v cykle navrhovania.

A čo je možno prekvapujúce, v Nórsku je dnes re-use finančne porovnateľný s navrhovaním nového interiéru. Vďaka existujúcej infraštruktúre, digitalizácii materiálových tokov a tomu, že sa v rozpočtoch konečne prestalo počítať len s cenou za štvorcový meter, ale aj s uhlíkovou stopou. S architektúrou je to identické. Aj tie percentuálne čísla sedia.

U nás sa zatiaľ často recykluje najmä pojem udržateľnosť. No niečo sa mení. Aj v našom kontexte vznikajú priestory, ktoré stavajú na dlhodobosti, komforte a premyslenej vrstvenosti. Delta Pods Architects vytvorili kancelársky interiér, ktorý nepotrebuje manifest ani popis pod každou fotkou. Hovorí formou, mierkou, rozložením napätia a ticha. Asi nie je z 80 % recyklovaný. Ale pôsobí, akoby ho nebolo treba meniť. Dlhodobo.

foto – Lenka Némethová

Život začína na konci architektúry

Napísal Martina Uhrinova dňa 17. júla 2025. Publikované v Blogy, Články

Niektoré interiéry sú na prvý pohľad fascinujúce. Materiály ako betón, tehla, preglejka či biela sadra tu tvoria harmonický celok, ktorý pôsobí uhladene, takmer meditatívne. Takým je aj Byt D, ktorý vznikol ešte počas výstavby bytového domu, čo architektom umožnilo upraviť dispozíciu podľa vlastného konceptu.

Minimalizmus ako vedomá voľba

Z návrhu cítiť snahu o vzdušnosť, o vizuálne očistenie života od každodenného neporiadku. Všetko má svoje miesto, funkčné zóny sú oddelené, výhľady ponechané otvorené, kuchyňa odľahčená, obývačka redukovaná na to najpodstatnejšie. V celom byte sa ukazuje krása prírodných materiálov, bez farebných zásahov, bez ornamentu. Materiál sám o sebe je ornamentom. Napriek tomu, že tento prístup má svoje kvality a jasnú koncepciu, pri pohľade na fotografie vzniká otázka – čo mi chýba, keď sledujem takto čistý priestor cez obrazovku. Genius loci sa totiž nedá preniesť fotkou. Nevidím, kto v byte žije, nepoznám jeho rytmus, zvyky, ticho ani zvuky každodennosti.

Keď čistota balansuje na hrane prázdna

Minimalizmus, v takejto čistej podobe, môže niekedy balansovať na hrane. V istých momentoch sa totiž dostavuje pocit prázdna podobný tomu, čo psychológia označuje ako white torture. Ide o fenomén, kedy úplná absencia podnetov (farieb, textúr, predmetov) vytvára senzorické ticho, ktoré pôsobí skôr odcudzujúco než upokojujúco. Nie je to výčitka, skôr úvaha nad tým, ako veľmi je interiér spätý s človekom a jeho emóciami.

Priestor potrebuje aj človeka

Tento interiér je ukážkou dizajnu, ktorý cielene potláča prebytok a chaos. No možno práve preto miestami pôsobí až príliš kontrolovane. Pripomína, že ani najkrajší materiál nenahradí ľudskosť, ktorú do interiéru vnáša život sám a možno aj odvážnejší umelecký moment, osobná bodka, ktorá dá priestoru charakter, emóciu a jedinečnosť. To všetko však neznamená, že interiér nie je kvalitný. Práve naopak, je výsledkom jasnej predstavy a poctivej práce. No pripomína nám aj dôležitú otázku: kde je hranica medzi architektonickou čistotou a priestorom, ktorý nás má objať?

foto – Peter Jurkovič, Petra Bošanská
projekt – Byt D
autor – Jaro Krobot, spoluautor – Peter Hudač