Skip to main content

Značka: intebold awards

Dizajn, ktorému rozumejú len architekti

Na Design Talks u Gabiky Fukatschovej a Modulor Architecture som si tento rok dovolila jednu premiéru – prvýkrát verejne otvoriť nový ročník Intebold Awards. A priznávam, že som hovorila viac osobne, než býva zvykom. Dlhodobo ma zaujíma jedna vec. Ako veľmi dokáže priestor zlepšiť život. Keď som kedysi sedela na prednáškach na VŠVU, vnímala som energiu, formu aj odvahu experimentovať. Zároveň som mala pocit, že niektoré veci mi unikajú. Chýbal mi preklad do bežného života. Do každodennosti, ktorú všetci poznáme.

O pár rokov neskôr som sedela so slúchadlami pri prepisovaní rozhovorov s autormi interiérov pre Intebold Awards. A ten pocit sa mi vrátil. Silné projekty, kvalitná práca, premyslené riešenia. Len slová často zostávali ďaleko od toho, ako sa v tých priestoroch reálne žije.

Aj preto to tento rok skúšame posunúť. Pri prihlasovaní si dajme malú výzvu – skúsme to tentoraz napísať tak, aby tomu rozumel aj normálny človek. Skúsme písať tak, aby si človek vedel predstaviť život v priestore. Ako sa v ňom pohybuje. Ako sa v ňom cíti. Čo mu uľahčuje deň. Ako podporuje zdravie, sústredenie alebo oddych. Ako reaguje na konkrétny životný príbeh.

A práve preto vznikla aj nová kategória Dekáda. Interiéry, ktoré fungujú po 10+ rokoch. Tie, ktoré už majú za sebou reálny život. Prihlasovanie je otvorené od 20. apríla do 31. mája 2026. Ak máte projekt, ktorý obstál v čase, veľmi radi ho uvidíme.

„Prečo by sme navrhovali niečo, čo nezlepšuje život ľudí.“ – Niels Diffrient

Nano Banana pozná vaše zadanie lepšie ako vy

Na Facebooku som zachytila dopyt – klient hľadá študenta interiérového dizajnu, ktorý si na jeho projekte interiéru lode „urobí portfólio“. Navrhla som mu, nech skúsi Nano Banana. Výstup bude približne na úrovni očakávanej skúsenosti. Lode sú extrémne presný typ interiéru. Každý milimeter má funkciu, každé rozhodnutie má dôsledok. Hmotnosť, vlhkosť, pohyb, údržba, bezpečnosť. Skúsenosť tu patrí k základnej výbave. Študent vie o lodných interiéroch približne toľko ako generatívny model bez kontextu. Vie kombinovať, imitovať, poskladať obraz. Nerozumie dôsledkom, prevádzke ani realite. Zadanie stojí a padá s tým, kto ho formuluje.

Zadanie je produkt myslenia, nie pocitu

Ak má umelá inteligencia nahradiť kreatívu, klient musí vedieť presne opísať, čo chce. Nie cez pocity. Ani cez obrázky z internetu. V parametroch, v rozhodnutiach, v prioritách. V tom, čo je kritické a čo je len estetická preferencia. Lenže väčšina klientov nevie opísať ani vlastný problém, nieto ešte riešenie. Je to prirodzený stav. Preto existuje profesia, ktorá vie zadanie preložiť do reality. Moja skúsenosť je opakovane rovnaká. Projekt sa začína spresňovaním otázok, nie návrhom. Prečo sa to robí? Komu a ako to má slúžiť? Čo sa tam bude diať o päť rokov? Kto to bude udržiavať? Čo sa stane, keď sa niečo pokazí? Ktoré rozhodnutie má najvyššiu cenu chyby? Bez tejto fázy je každý návrh len vizuálne cvičenie.

Umelá inteligencia tento stav zviditeľňuje. Zrazu je úplne zreteľné, že kvalita výstupu je priamo úmerná kvalite vstupu. A kvalita vstupov je dnes často ilúzia. Klienti, ktorí veria, že AI nahradí dizajnéra, budú musieť začať robiť jeho prácu. Definovať zadanie, niesť dôsledky, rozumieť súvislostiam. Niektorí to zvládnu. Väčšina zistí, že práve toto je tá náročná časť. Profesia sa posúva smerom k väčšej zodpovednosti za myslenie. A možno k menšiemu počtu projektov, ktoré začínajú vetou – chcem niečo pekné, moderné, ale zároveň nadčasové. To je zadanie, ktoré zvládne aj Nano Banana.

Fotky od Šimona Luptáka sú z lode Sundeck v Bratislave, ktorú navrhol oceňovaný ateliér GutGut. V roku 2024 sme ju s Intebold vyskúšali naživo — podpalubie, palubu, niektorí aj ubytovanie. Fungovala. Hodinu tmy tesne pred odovzdávaním cien autorom najlepších slovenských interiérov sme pripísali záplavám, nie dizajnu.

foto – Šimon Lupták

Architektúra je posadnutá novotou

Súťaže, médiá aj my sami oslavujeme interiéry pár týždňov po dokončení. Dokonalé fotky, čisté línie, žiadny život. Lenže ľudia nežijú na fotografiách. Na Designtalks Bratislava sme s Milanom Illesom otvorili tému, ktorá v našej profesii zaznieva prekvapivo málo – čo sa deje s interiérom po rokoch.

V Intebold Awards pripravujeme novú kategóriu pre interiéry staršie ako 10 rokov. Tie, ktoré prežili v čase. Pretože skutočná kvalita sa ukáže v každodennosti, únave materiálov, zmenách života, v tom, čo vydrží a čo zlyhá. Iná ako v deň odovzdania.

A možno najväčší problém? Nevieme o tom hovoriť. Popisy interiérov sú často plné architektonických klišé. Koncept. Kompozícia. Materialita. Čistota. Princíp. Ale kde je realita? Kde je informácia, či sa tam dobre sníva, či sa tam dá skákať, kričať, maľovať, či ten priestor po rokoch stále funguje pre ľudí, ktorí ho používajú? Ak má dizajn zmysel, musí obstáť v živote. Nielen v prezentácii. Aj preto otvárame túto novú kategóriu. A úprimne – nepoznám podobnú vo svete, od ktorej by sme to mohli odpozerať. Tak hľadáme názov…

Fotku z diskusie mi spravil môj 7-ročný syn. A možno práve jeho generácia bude raz hodnotiť, čo z našej práce malo skutočný zmysel.

zdroj foto Divadla Andreja Bagara v Nitra – TASR

Kedysi som si myslela, že architektúre jednoducho nerozumiem

Prečo by sme navrhovali niečo, čo nezlepšuje život ľudí? Dnes večer o tom budem hovoriť na DESIGN TALKS BRATISLAVA.

Pred rokmi som sedela na VŠVU na prednáškach Imra Vaška a snažila sa pochopiť experimentálne digitálne metódy v architektúre. Prisahám, nerozumela som ani slovo. A keď som sa spýtala druhýkrát, nepomohlo to. Dnes si myslím, že problém je skôr v tom, ako v architektúre a dizajne často rozprávame o svojej práci. Veľa slov o forme, menej o tom, ako sa v priestore žije.

Architektúra a interiéry však nie sú pre architektov. Sú pre ľudí. A ak dizajn nezlepšuje ich každodenný život, je len estetickým gestom. Aj preto v Intebold Awards tento rok hľadáme interiéry, ktoré zlepšujú životné podmienky aj po viacero rokoch užívania. Milan tiež čo-to povie ☺️ – o otvorení nového ročníka.

A bude mi cťou byť súčasťou panelovej diskusie pod vedením bývalého hlavného architekta Európskej komisie Petra Beňušku spolu s Kristínou Navarro Balaz, Lenkou Gulačovou a Romanou Černochovou. Za pozvanie ďakujem Gabike Fukatschovej a Modulor Architecture. Už teraz mám trému z dnešného večera. Ak budete v Jurkovičovej teplárni, príďte ma povzbudiť.

Na fotke spred roka sme aj s architektom Pavlom Pokorným, Adelkou a najmilším obecenstvom – testovali pilotné série DESIGN TALKS BRATISLAVA, ktoré za ten čas krásne narástli.

foto archív

Zapustený sokel v kuchyni

Pravdepodobne ergonomicky inteligentnejší než polovica architektúry, ktorú dnes vidím. Architekti ho nemajú radi. Kazí čistú líniu. Lenže ľudská chrbtica tiež nie je estetický doplnok. Je to konštrukčný prvok tela. Bez sokla sa nedostanete dostatočne blízko k pracovnej doske. Telo to vyrieši, zakloní sa. Gratulujem. Práve ste navrhli interiér, ktorý systematicky ničí driekovú chrbticu. Ale na vizualizácii vyzerá fantasticky.

Dizajn, ktorý bolí, nie je dizajn

Architektúra je asi jediné odvetvie, kde môžete niekomu uškodiť a dostať za to ocenenie. Stále citujeme Neuferta. S úctou. Rituálne. Bez otázok. A akosi prehliadame, že populácia narástla o 6 cm, pribrala 8–12 kg a žije dramaticky dlhšie.

Navrhovať podľa starých tabuliek bez kritického myslenia nie je rešpekt k tradícii. Je to profesijné alibi. Rozdiel medzi priemerným a výnimočným architektom? Priemerný navrhuje pre uznanie. Výnimočný pre telo. Chceme interiéry, ktoré dobre vyzerajú? Alebo také, v ktorých sa dá žiť bez bolesti? Ak interiér bolí, nezáleží na tom, ako vyzerá.

Sokel je len jeden príklad. Rovnaká logika platí pre výšku pracovnej dosky, výšku sedenia, polohu horných skriniek. Vždy ten istý príbeh, priestor navrhnutý pre niekoho iného. A keďže slová bez nástrojov sú len teória, tu je link na „môj“ Ergonomický kalkulátor interiéru. Zadáte výšku človeka, dostanete základné výšky nábytku. Nie tabuľku pre všetkých. A pochválim sa, sama som si dokódovala za pomoci AI podľa princípov Humanscale od Nielsa Diffrienta a Alvina R. Tilleyho.

Ak chcete ísť hlbšie, pridajte sa na webinár Martina Kovaříka, nášho člena Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov. V stredu 4. 3. 2026 o 18:00 bude na Teams s jeho Designum Academy hovoriť o Antropometrii v architektúre, interiéri a dizajne. O tom, ako navrhovať pre skutočné telá. Nie pre Neufertovho muža z roku 1975. Pretože človek sa zmenil. Normy často nie. A dobrý dizajn sa nezačína estetikou, ale telom.

Áno, na fotkách je kuchyňa bez sokla. Intebold Awards, prvý ročník. Vinná vedome. Bol to víkendový byt, kde sa viac relaxuje než varí. Shadow gap vyhrala nad ergonómiou. Niektoré kompromisy sú zadanie, nie chyba.

Foto: Nora a Jakub Čaprnkovci

Kultúru čítam cez priestor

Tento rok som bola často v galériách. A tiež v niekoľkých interiéroch, ktoré by si galériu zaslúžili.

Úprimne, lepšie miesto na pozorovanie súčasnej kultúry by som si asi ani nevybrala. Obhliadky Intebold Awards. Aj počas druhého dňa obhliadok som si potvrdila, že nič nenahradí osobnú skúsenosť z priestoru. Priznávam, tentoraz som chýbala na finálnom hodnotení poroty o víťazoch. Milan mi však prezradil, pri ktorých kategóriách prebiehala najhorlivejšia diskusia a kde padali argumentačné no-go.

Veľké ďakujem porote Intebold Awards 2025:

  • Michal Skrak – predseda poroty
  • Alistair Neil Harkess
  • Davina Preca
  • Anna Olga Chmielewska
foto archív

Prečo nič nenahradí osobnú obhliadku

Pri osobných obhliadkach je to vždy výnimočné. Sme malá krajina a práve preto si môžeme dovoliť, aby jedna porota cestovala naprieč Slovensko – tento rok od Bratislava po Trenčín.

Naživo sa totiž odhalí to, čo sa na fotkách stráca: atmosféra, haptika, pohyb, ľudská mierka, výhľady, kontext. Zrazu vieme, či interiér funguje. Či sa v ňom dá bývať, pracovať, žiť. Cítime poctivosť návrhu, remeselnú kvalitu, prechody, detaily, reakciu interiéru na svetlo, akustiku aj na exteriér.

Ľudia za projektmi

Autori mali prezentácie pripravené výborne. Predsa len, v angličtine viacerí denne neprezentujú. A bol aj tlačený book. Všetci mali nadšenie, ktoré sa nedalo predstierať. Ďakujem.

A ešte môj tip pre autorov: Ak si to situácia nevyžaduje inak, pri obhliadke vždy zapnite všetky svetlá 🙂 Svetlo je polovica úspechu. Diela ako tieto si zaslúžia byť nasvietené ako v galérii.

Architektúra má slúžiť ľuďom

Znie to ako samozrejmosť, ale nie je – architektúra by mala slúžiť ľuďom. Nielen investorom, výberovým konaniam, portfóliám. Ľuďom. A tým myslím všetkých ľudí – s rôznymi potrebami, schopnosťami, koreňmi aj denným rytmom.

Lenže realita je často iná. Prioritou je, aby to dobre vyzeralo. Ideálne veľkolepo. Instagramovateľne. S „čistým detailom“ a najlepšie bez toho otravného užívateľa, ktorý si dovolí zavesiť na stenu niečo iné ako bielu grafiku. Akoby sme ešte stále robili priestory pre oko odborníka, nie pre život. Architektúra nie je súťaž krásy. Nie je to súbor piktogramov, ktoré majú vyzerať správne z dronu. Architektúra je zodpovednosť – priestor, ktorý formuje náš každodenný život, náladu, zdravie, vzťahy, pocit bezpečia aj spolupatričnosti.

Od estetiky k blahu

Je čas to otočiť. Od estetiky k blahu. Od konceptu ku komunitám. Od ikon k inklúzii.

Svetlo, rastliny, prírodné materiály – nie ako dizajnový doplnok, ale ako podmienka kvalitného života. Spontánne stretávanie sa, výhľady do zelene, mierka, v ktorej sa necítime ako štatisti v korporátnom sci-fi. Priestor nemusí byť monumentálny, aby bol hodnotný. A architekt nemusí vedieť všetko. Zapojenie budúcich užívateľov do procesu navrhovania nie je slabosť, ale múdrosť. Vďaka tomu vznikajú priestory, ktoré reagujú na reálne potreby komunity.

A potom je tu udržateľnosť. Nie ako logo na prezentácii, ale ako praktický postoj – lokálne zdroje, recyklácia materiálov, nábytok z druhej ruky. Menej odpadu, viac dôvtipu.

Keď architektúra rešpektuje človeka

Výborným príkladom smeru, ktorým sa oplatí ísť, je interiér kancelárií spoločnosti ProRelo v Bratislava, navrhnutý štúdiom AT26 architects.

Čistý, svetlý priestor s priznanými technológiami, jemnou pastelovou estetikou a nábytkom, ktorý si už niečo pamätá. Zeleň, akustické riešenia aj pochopenie toho, že zamestnanci nie sú len štatistická veličina. Nie je to revolúcia. Je to dôstojný priestor pre človeka. A možno práve toto je smer, ktorým by sa architektúra mohla uberať: Priestor nemusí byť tip-top krásny. Musí byť zmysluplný. A keď je zmysluplný, krása príde. Inak. Hlbšie.

foto – Matej Zelenay

projekt – ProRelo Office
autori – Peter Kukučka, Branislav Loskot, Jaroslav Takáč, Paulína Kolcunová, Veronika Mandincova – AT26 architects, vizualizácie – Soňa Havlíková
foto – Matej Zelenay

Intebold Awards: Kvalita vzniká z dialógu

Keď sme zakladali súťaž Intebold Awards, nesnívalo sa nám o billboardoch ani PR kampaniach. Snívalo sa nám o kvalite. S rešpektom, entuziazmom a odhodlaním sme si sadli viackrát za stôl s architektmi, dizajnérmi, univerzitami, profesijnými komorami, aj odbornými platformami. Rozprávali sme sa o koncepte, pravidlách, udržateľnosti, aj o tom, čím takáto súťaž vlastne má a nemá byť.

Je to výzva

A keď sme si tie rozhovory odžili, pustili sme sa do práce. Súťaž realizujeme s Milanom šiesty rok. Snažíme sa poctivo, niekedy trochu chaoticky, ale s vášňou a presvedčením, že to má zmysel. Intebold Awards totiž nie je súťaž pekných obrázkov. Je to výzva na rozhovor o tom, čo interiér znamená pre človeka. A čo znamená kvalita v priestore, kde žijeme, tvoríme, pracujeme a niekedy sa snažíme myslieť.

Aj preto máme študentskú kategóriu.

A to, že ju máme, je vlastne malý zázrak. Taký, ktorý by si zaslúžil samostatnú výstavu. Na niektorých školách to ešte stále vyzerá, akoby sa dizajn rysoval pantografom. Opravuje sa len to, čo spadne. Nie to, čo už roky spí. O to viac si vážime každý študentský projekt. Lebo tvorivosť si cestu vždy nájde. Aj cez rozhegané dvere.

Slovenský talent totiž nevyrastá z rozpočtov, ale z odvahy tvoriť napriek. Mnohí študenti odchádzajú za kvalitným vzdelaním do zahraničia a nie je ťažké pochopiť prečo. Ale tí, čo zostanú, robia často projekty, ktoré by sa nestratili ani vo výbere na prestížnych európskych školách. A my ich chceme vidieť. A ukázať.

Výnimočné talenty

Pre mňa osobne je študentská kategória najkrajšou časťou celej ceny. Objavujeme talenty ešte predtým, než sa z nich stanú značky. Sledujeme výnimočnosť v jej najčistejšej podobe. A niektorí ocenení sa o rok vrátia ako profesionáli. A o pár rokov možno ako rešpektovaní odborníci, ktorých budeme citovať. Intebold sa netvári ako medzinárodný gigant. Skôr ako poctivý prieskumník, ktorý sa s rozmazanou mapou a čistým zámerom túla krajinou a hľadá to najlepšie, čo doma máme.

Reprezentačné priestory SPP, Denisa Kovalčíková – FAD STUBA

Intebold Awards 2025 podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.