Značka: dizajn kuchyne

Zapustený sokel v kuchyni

Napísal Martina Uhrinova dňa 18. februára 2026. Publikované v Blogy, Články

Pravdepodobne ergonomicky inteligentnejší než polovica architektúry, ktorú dnes vidím. Architekti ho nemajú radi. Kazí čistú líniu. Lenže ľudská chrbtica tiež nie je estetický doplnok. Je to konštrukčný prvok tela. Bez sokla sa nedostanete dostatočne blízko k pracovnej doske. Telo to vyrieši, zakloní sa. Gratulujem. Práve ste navrhli interiér, ktorý systematicky ničí driekovú chrbticu. Ale na vizualizácii vyzerá fantasticky.

Dizajn, ktorý bolí, nie je dizajn

Architektúra je asi jediné odvetvie, kde môžete niekomu uškodiť a dostať za to ocenenie. Stále citujeme Neuferta. S úctou. Rituálne. Bez otázok. A akosi prehliadame, že populácia narástla o 6 cm, pribrala 8–12 kg a žije dramaticky dlhšie.

Navrhovať podľa starých tabuliek bez kritického myslenia nie je rešpekt k tradícii. Je to profesijné alibi. Rozdiel medzi priemerným a výnimočným architektom? Priemerný navrhuje pre uznanie. Výnimočný pre telo. Chceme interiéry, ktoré dobre vyzerajú? Alebo také, v ktorých sa dá žiť bez bolesti? Ak interiér bolí, nezáleží na tom, ako vyzerá.

Sokel je len jeden príklad. Rovnaká logika platí pre výšku pracovnej dosky, výšku sedenia, polohu horných skriniek. Vždy ten istý príbeh, priestor navrhnutý pre niekoho iného. A keďže slová bez nástrojov sú len teória, tu je link na „môj“ Ergonomický kalkulátor interiéru. Zadáte výšku človeka, dostanete základné výšky nábytku. Nie tabuľku pre všetkých. A pochválim sa, sama som si dokódovala za pomoci AI podľa princípov Humanscale od Nielsa Diffrienta a Alvina R. Tilleyho.

Ak chcete ísť hlbšie, pridajte sa na webinár Martina Kovaříka, nášho člena Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov. V stredu 4. 3. 2026 o 18:00 bude na Teams s jeho Designum Academy hovoriť o Antropometrii v architektúre, interiéri a dizajne. O tom, ako navrhovať pre skutočné telá. Nie pre Neufertovho muža z roku 1975. Pretože človek sa zmenil. Normy často nie. A dobrý dizajn sa nezačína estetikou, ale telom.

Áno, na fotkách je kuchyňa bez sokla. Intebold Awards, prvý ročník. Vinná vedome. Bol to víkendový byt, kde sa viac relaxuje než varí. Shadow gap vyhrala nad ergonómiou. Niektoré kompromisy sú zadanie, nie chyba.

Kde v kuchyni naozaj trávime väčšinu času?

Napísal Martina Uhrinova dňa 14. augusta 2025. Publikované v Články 4 komentáre na Kde v kuchyni naozaj trávime väčšinu času?

Kuchyňa je často srdcom rodiny. A kuchynské ostrovy? Pre mnohých láska na prvý pohľad. Počas života som sa veľa sťahovala a vystriedala rôzne podnájmy aj vlastné bývanie s Milanom. Za tie roky som „otestovala“ 18 kuchýň na rôznych koncoch sveta (a to nerátam tie dovolenkové). Každá z nich ma niečo naučila. A viem jedno – navrhnúť dobrú kuchyňu podľa potrieb užívateľa je kumšt.

foto – Australian Interior Design Awards

Kuchynské ostrovy v bytoch

Pred pár dňami ma inšpiroval návrh kuchyne od architekta Peter Fritsch. Krásny. Nie som veľký fanúšik slovenských kuchynských ostrovov, ale ten jeho ma pozitívne prekvapil. V našom byte jeden ostrov zostal iba na papieri pôdorysu od developera. Viem si predstaviť dokonalý návrh, ale asi nie v petržalskom byte.

Varím veľa. A skúsenosť z tých 18 kuchýň mi potvrdila:
Väčšina času pri príprave jedla sa neodohráva pri hrnci, ale na pracovnej ploche a pri dreze.
🔪 Príprava surovín (umývanie, čistenie, krájanie, miešanie, ochucovanie): cca 60 % času
🎛️ Státie pri sporáku a miešanie: cca 25 % času
🥗 Upratovanie, hľadanie surovín, servírovanie: cca 15 % času

Život na ostrove

Podľa vedeckých štúdií by drez a prípravná plocha nemali byť od seba ďalej ako jeden meter – inak rastie riziko krížovej kontaminácie (najmä pri manipulácii so surovým mäsom). Drez by mal byť prirodzenou súčasťou prípravnej zóny. A ak je na ostrove, umožňuje, aby sa do varenia zapojilo viac ľudí a spoločný čas sa trávil práve tam. Ostrov s drezom je aj spoločenský bod – bezpečné miesto na sedenie a rozhovory. Lebo 60+ % času stráveného pri príprave večere nemusíte pozerať do steny, ale na ľudí, ktorých máte radi. Alebo na výhľad z okna.

Ten Petrov návrh ostrova síce nemá drez, ale vytvára samostatnú, multifunkčnú a plnohodnotnú zónu bez obmedzení.

Austrália, ktorú milujem pre jej neformálnosť, rovnosť a dizajn adaptovaný na miestne podmienky, je v tomto veľmi inšpiratívna. Popri surfovaní a cestovaní zbožňujú varenie, a kuchynské ostrovy sú u nich takmer národný šport. Teda okrem barbie 😉 (BBQ). A preto argument, že varná doska na kuchynskom ostrove podporí spoločenský život, obvykle používajú len tí, čo nevaria, alebo tí, čo k nej prídu s hrdosťou len v momente, keď treba teatrálne otočiť steak. Kľúčové je však vždy, aby kuchyňa spĺňala potreby svojich užívateľov.