Skip to main content

Značka: AI v dizajne

Nano Banana pozná vaše zadanie lepšie ako vy

Na Facebooku som zachytila dopyt – klient hľadá študenta interiérového dizajnu, ktorý si na jeho projekte interiéru lode „urobí portfólio“. Navrhla som mu, nech skúsi Nano Banana. Výstup bude približne na úrovni očakávanej skúsenosti. Lode sú extrémne presný typ interiéru. Každý milimeter má funkciu, každé rozhodnutie má dôsledok. Hmotnosť, vlhkosť, pohyb, údržba, bezpečnosť. Skúsenosť tu patrí k základnej výbave. Študent vie o lodných interiéroch približne toľko ako generatívny model bez kontextu. Vie kombinovať, imitovať, poskladať obraz. Nerozumie dôsledkom, prevádzke ani realite. Zadanie stojí a padá s tým, kto ho formuluje.

Zadanie je produkt myslenia, nie pocitu

Ak má umelá inteligencia nahradiť kreatívu, klient musí vedieť presne opísať, čo chce. Nie cez pocity. Ani cez obrázky z internetu. V parametroch, v rozhodnutiach, v prioritách. V tom, čo je kritické a čo je len estetická preferencia. Lenže väčšina klientov nevie opísať ani vlastný problém, nieto ešte riešenie. Je to prirodzený stav. Preto existuje profesia, ktorá vie zadanie preložiť do reality. Moja skúsenosť je opakovane rovnaká. Projekt sa začína spresňovaním otázok, nie návrhom. Prečo sa to robí? Komu a ako to má slúžiť? Čo sa tam bude diať o päť rokov? Kto to bude udržiavať? Čo sa stane, keď sa niečo pokazí? Ktoré rozhodnutie má najvyššiu cenu chyby? Bez tejto fázy je každý návrh len vizuálne cvičenie.

Umelá inteligencia tento stav zviditeľňuje. Zrazu je úplne zreteľné, že kvalita výstupu je priamo úmerná kvalite vstupu. A kvalita vstupov je dnes často ilúzia. Klienti, ktorí veria, že AI nahradí dizajnéra, budú musieť začať robiť jeho prácu. Definovať zadanie, niesť dôsledky, rozumieť súvislostiam. Niektorí to zvládnu. Väčšina zistí, že práve toto je tá náročná časť. Profesia sa posúva smerom k väčšej zodpovednosti za myslenie. A možno k menšiemu počtu projektov, ktoré začínajú vetou – chcem niečo pekné, moderné, ale zároveň nadčasové. To je zadanie, ktoré zvládne aj Nano Banana.

Fotky od Šimona Luptáka sú z lode Sundeck v Bratislave, ktorú navrhol oceňovaný ateliér GutGut. V roku 2024 sme ju s Intebold vyskúšali naživo — podpalubie, palubu, niektorí aj ubytovanie. Fungovala. Hodinu tmy tesne pred odovzdávaním cien autorom najlepších slovenských interiérov sme pripísali záplavám, nie dizajnu.

foto – Šimon Lupták

Architektúra pre ľudí alebo len pre architektov

Pred pár dňami som bola opäť na Noci architektúry a dizajnu na Fakulte architektúry a dizajnu v Bratislave. Presne po roku. Diskusie, postoje aj atmosféra pôsobili povedome. Architektúra sa vo vlastnom prostredí evidentne cíti dobre. Text, ktorý ma táto návšteva pred rokom inšpirovala napísať, som tento rok mohla použiť takmer bez úprav. Ateliér BIG zmizol z ponuky. Ateliér Paňák Kusý bol výtvarný, sebavedomý a manifestoval presvedčivo. Ateliér bytových domov naďalej stavia formu nad reálne bývanie. Presvedčivé na modeli, komplikovanejšie vo štvrtok ráno.

Z ateliéru Paňák Kusý

Architektúra medzi formou a realitou

Otázka zostáva rovnaká: koho vlastne architektonické fakulty pripravujú?

Vzdelávanie gravituje k autorskému výstupu a formálnej excelencii, zatiaľ čo používateľ a jeho potreby zostávajú druhoradou vrstvou. Priestor pritom priamo ovplyvňuje správanie, emócie aj každodenné fungovanie. Medzidisciplinárna spolupráca tak nie je trend, ale pracovná realita. Michal Matloň ukazuje, že psychológia prostredia prináša rozmer, ktorý na výkrese nevidno, no v realite ho cíti každý. Inkluzívny dizajn do tejto logiky prirodzene patrí. Priestor navrhnutý pre širší záber ľudí funguje dlhšie.

Umelá inteligencia sa v architektúre stále redukuje na generovanie vizualizácií, hoci jej potenciál leží v dátach, simuláciách a optimalizácii rozhodnutí. Milan Illes ukazuje, že môže byť nástrojom premýšľania. Takto uchopený prístup rozširuje kontext skôr, než sa stane samozrejmosťou.

Z ateliéru Paňák Kusý

Nová rola architekta

Úspešný architekt dnes funguje ako technokrat — človek rozumejúci procesom, dátam aj riadeniu tímov. Školy naďalej produkujú skôr projektantov formy ako ľudí pripravených viesť komplexné projekty. Práve v tejto rovine sa ukazuje rozdiel medzi navrhovaním a vedením architektúry ako celku.

Architektúra má silnú tradíciu výrazných osobností a slabšiu tradíciu ich systematického odovzdávania ďalej. Mentoring ako priebežná súčasť kariéry by profesii prospel viac, než sa zdá. Školské prostredie niekedy pôsobí ako dobre fungujúca uzavretá komunita. Medzitým ľudia vonku riešia byty, ktoré musia fungovať v rannej špičke, počas choroby aj v momente, keď sa rodina rozrastie.

Aby som bola fér, každoročne sa teším na prezentáciu Ústavu konštrukcií v architektúre a inžinierskych stavieb. Vášeň pre staticky neurčité konštrukcie by zamotala hlavu aj skúsenému milovníkovi hlavolamov. V takých chvíľach pôsobí architektúra prekvapivo ľudsky. Relevancia architektúry sa ukazuje v každodennom používaní priestoru. Koncept funguje najlepšie vtedy, keď ho netreba zdĺhavo vysvetľovať. Budúcnosť patrí tým, ktorí chápu ľudí, umelú inteligenciu a udržateľnosť.

Z Ústavu interiéru a výstavníctva