Lietanie pre ideálne telá

V súčastnosti prebieha diskusia, či by si mali obézni ľudia kupovať dve miesta na sedenie v lietadle. Ako interiérová architektka si dovolím navrhnúť inú perspektívu. Možno by sme sa nemali pýtať, či je problém v telách, ale v samotnom dizajne. V priestore, ktorý neráta s rôznorodosťou tiel, ale len s kalkulom pre zisk.

Ako sa zmenili sedadlá a telá cestujúcich

Rozmery sedadiel v ekonomickej triede v lietadlách sa totiž za posledné desaťročia výrazne zmenšili. V 60. a 70. rokoch bol rozostup medzi sedadlami 86–91 cm a šírka sedadla 46–48 cm, dnes sme priemerne na 76–81 cm rozostupu a šírke len 43–46 cm. Pre predstavu, 47 cm je asi toľko, koľko má dospelý človek v lakťoch, keď má ruky voľne pri tele. Ergonomické normy počítajú s tým, že pri sedení zaberá približne 45–50 cm šírky, aby mohol pohodlne pohybovať rukami a ramenami. Poznamenám, že tieto normy sú zo 70. rokov a dodnes sa bežne pri návrhoch používajú.

Od 60. rokov narástla európska populácia v priemere o 6 cm a pribrala približne 12 kg. Nejde vždy o obezitu, je to realita vývoja ľudského tela v súvislosti s výživou, urbanizmom a tempom života. Teda sedadlá sa zmenšujú, telá zväčšujú. A systém reaguje tak, že namiesto redizajnu priestoru žiada ľudí, aby si kúpili ďalší lístok. Pripomína mi to klasický problém v dizajne, keď niečo nefunguje, hľadá sa vina v užívateľovi – user blame. Lenže možno nie je chyba v telách, ale v rozpočte leteckej spoločnosti a v tom, ako si nastavila pomer medzi ziskom a ľudskou dôstojnosťou.

Dobrý dizajn hľadá riešenia

Tento problém sa netýka len tých druhých. Týka sa každého, kto cestuje, kto má dlhé nohy, dieťa na kolenách, vodiaceho psa, pohybové obmedzenie, či len potrebuje dýchať bez toho, aby sa dotýkal plecom cudzieho človeka. Kvalitný interiérový dizajn neoddeľuje a nediskriminuje, ale hľadá riešenia, ktoré zohľadňujú rozmanitosť ľudských tiel a potrieb. A presne to by mala robiť aj infraštruktúra leteckej dopravy. Nie pýtať si ďalší lístok za to, že si človek nesie svoje telo tak, ako je. Lebo obezita nie je len vizuálny jav. Je to vrchol ľadovca, pod ktorým sa skrýva množstvo príbehov, bolesti a mechanizmov prežitia.